Teotihuacán, hlavné mesto Aztéckej ríše
Nielen v Egypte sa dajú nájsť pyramídy. Tieto monumentálne stavby stavali v minulosti takisto civilizácie Aztékov a Mayov. Ja som sa rozhodol navštíviť božské miesto Teotihuacán.
Miesto Teotihuacán sa nachádza asi 50 km severovýchodne od hlavného mesta Mexika a je považované za magické posvätné miesto. Pre všetky generácie je Teotihuacán božské miesto. Hovorí sa, že Aztékovia tu našli trosky zničeného mesta a boli až očarený z tohto miesta a preto verili, že toto miesto je rodisko samotných Bohov. Z tohto dôvodu dostalo miesto názov Teotihuacán. Názov pochádza z jazyka Nahuatl a znamená „mesto bohov“.
Cesta z hlavného mesta Mexika trvá za ideálnych podmienok necelú hodinku. Autobus vyráža zo severného terminálu a zastavuje pri bráne č. 2, ktorá je najbližšie k pyramídam. Ďalej je možné zastaviť s autom aj pri bráne č. 1. Miesto sa nachádza v nadmorskej výške okolo 2200 metrov nad morom. Teplota vzduchu neklesne pod 25°C a slnko tu pečie celé hodiny. Preto je dobré vziať so sebou pokrývku hlavy.
Odporúčam nevyužívať drahé tours, ktoré stoja vysoké desiatky euro, pretože cestovať sem na vlastnú päsť je jednoduché a veľmi lacné. Celkové denné náklady nepresiahnu 10€. Miesto patrí k najnavštevovanejším v celom Mexiku, preto je treba počítať s veľkým množstvom turistov. Miesto okupujú aj desiatky miestnych predavačov.
Vznik mesta
História mesta Teotihuacán je veľmi nejasná a žiaden vedec nedokáže presne povedať za akých podmienok mesto vzniklo. Nenašli sa žiadne záznamy ani materiály, ktoré by nám pomohli zodpovedať množstvo otázok. S určitosťou vieme povedať, že Teotihuacán bol hlavným mestom niektorej z generácie Aztékov.
Táto gigantická metropola, obzvlášť husto osídlená a multi-etnického charakteru, vďačí za svoj vzostup svojmu postaveniu ako remeselníckeho a obchodného centra ale aj vojenskej sile. Celé mesto tvoria dve kolmé osi, ktoré usporiadali celý mestský priestor. Hlavnou ulicou bola „La Calle de los Muertos“, na ktorej konci sa nachádza pyramída Mesiaca. Kolmo na ňu bola postavená ďalšia ulica, ktorá je zakončená nemenej honosnou pyramídou Slnka.
V období svojej najväčšej slávy bol Teotihuacán s počtom 200 000 obyvateľov najväčším mestom na celom svete. Mesto ako aj celá ríša kontrolovalo celú strednú časť dnešného Mexika a bolo významným centrom pre celý americký kontinent.
Zánik mesta
Dodnes sa presne nevie, prečo mesto Teotihuacán zaniklo. Vedci sa stále pokúšajú zistiť príčinu opustenia božského mesta. Zatiaľ ich bádanie je neúspešné. Vedci pracujú len s dvomi hypotézami. Jedna hovorí o napadnutí a vypálení mesta neznámym kmeňom. Druhá hypotéza hovorí o spiknutí vlastného ľudu a o hromadnom plánovanom odchode. Myslím, si, že ozajstná príčina zostane navždy zahalená.
Pamiatky
Veľa zachovalých pamiatok už nezostalo, ale to málo, čo Teotihuacán ponúka stojí určite za návštevu. Pretože samotný areál je veľký približne 5 kilometrov na šírku a 3 kilometre na dĺžku.
- Gran Conjunto
Prehliadka starobylého mesta začína na parkovisku brány 1, pod ktorou ležia pozostatky veľkého komplexu. Zrejme sa jednalo o obchodné a byrokratické centrum celého Teotihuacánu.
- Ciudadela
Ciudadela je obrovské štvorcové námestie s dĺžkou strany 400 metrov. Je možné, že sa tu schádzalo až 100 000 ľudí. Miesto slúžilo primárne na náboženské účely. Po stranách námestia sa nachádza pätnásť hrobiek. V centre námestia stojí malá svätyňa. Za ňou stojí priľahlá pyramída, ktorá prekrýva ďalšiu stavbu – hadiu pyramídu.
- La Calle de los Muertos
Široký bulvár bol pomenovaný ako ulica mŕtvych. Pôvodne bol nazvaný ako cestička mŕtvych, pretože Aztékovia sa mylne domnievali, že v jeho rozpadávajúcich sa mohylách sa nachádzajú hrobky dávnych panovníkov. Rovná cestička to rozhodne nie je. Je to súhrn terasovitých námestí, ktoré oddeľujú vysoké schody. Výška jednotlivých terás je rôzna. Rozdiel medzi začiatkom a koncom cestičky je 27 výškových metrov.
- Complejo Calle de los Muertos
Oblasť murovaného štvoruholníku so stranami dlhými až 350 metrov uzatvára vnútri množstvo malých pyramíd, malých námestí, izieb a bytových komplexov. Doterajšie odkryté plochy odhaľujú bohatú sochársku a obrazovú výzdobu, ako aj výnimočnú kvalitu stavebných materiálov. Predpokladá sa, že toto miesto bolo sídlom teotihuacánaskej vlády a možno aj sídlom jednotlivých vodcov. Zaujímavé je to, že je možné vidieť, jednotlivé budovy sú stavané nad sebou. To je jasným dôkazom toho, že mesto sa stavalo znova a znova.
- Museo de la Cultura Teotihuacana
Smerom k bráne 5 sa nachádza múzeum teotihuacánskej kultúry, kde je možné sa dozvedieť niečo o rozvoji a histórií mesta, rozdelení jednotlivých spoločenských vrstiev, technológií i ekonómií aztéckej ríše. V múzeu nechýba ani predpokladaná maketa mesta, či informácie o aztéckych bohoch.
- Pirámide del Sol
Konečne prichádzame k tomu najdôležitejšiemu miestu, k pyramíde Slnka. Pyramída slnka je tretia najväčšia pyramída na svete (po Gíze a Cholule). Na rozdiel od pyramídy v Egypte, táto je prázdna. Pod pyramídou sa len nachádza schránka s historickými artefaktami a pár ľudských ostatkov, ktoré mohli byť obetované pri stavbe. Pyramídu Slnka údajne postavili miestni obyvatelia na mieste jaskyne s podzemným prameňom ako symbol plodnosti a úrody. Oproti ostatným stavbám bola veľmi vysoká a mohutná. Jej krása tkvie tiež v štyroch terasách. Škoda, že už sa nedá dostať na vrch pyramídy.
- Pirámide de la Luna
Rovnako pompézna stavba pyramídy je zasvätená Mesiacu. Presný dôvod stavby druhej pyramídy tesne vedľa pyramídy slnka nepoznáme. V pyramíde sa však našli tunely a rôzne miestnosti, ktoré asi slúžili k náboženským obradom.
- Conjunto del Quetzalpapálotl
Tento komplex je prístupný cez juhozápadný roh námestia Plaza de la Luna. Po schodisku, ktoré je strážené hlavou hada, sa dostaneme do širokého portikusu, kde sa nachádza veľké patio, niečo ako nádvorie. Tu sa nachádzajú krásne pozostatky architektúry a umenia aztéckej kultúry.
Pri spiatočnej ceste do Mexico City mi napadla zaujímavá myšlienka o kvalite stavieb z antickej doby. Keď si uvedomím, že pyramídy majú 2 000 rokov a stále stoja, tak musím oceniť kvalitu vtedajšej architektúry a precíznosť stavby. Stačí si všimnúť, koľko starých stavieb z obdobia starovekého Egypta, Ríma či Grécka dodnes stojí. To sa nedá povedať o stavbách postavených za posledných päťdesiat či sto rokov. V mestách nám zostali len ošarpané fasády rozpadajúcich sa budov, kde statik zakázal vstup. Je vtipné ako ľudstvo ide dopredu míľovými krokmi a naše technológie sú každým dňom lepšie, avšak stále nedokážeme postaviť stavby, ktoré budú obdivované aj za tisíc rokov.
