Varšava mi vyrazila dych!
V minulosti som veľa cestoval smerom na západ do krajín „západného“ bloku. Uvedomil som si, že aj krajiny a mestá východného bloku môžu byť zaujímavé. A tak som si spravil trochu spontánny výlet do Poľska. Rozhodol som sa, že víkend strávim vo Varšave.
Svoju cestu som absolvoval autobusom. Bolo to v čase, kedy sa spoločnosť Flixbus rozhodla kúpiť PolskiBus. Takže som išiel červeným autobusom od Flixbusu. Vtedy autobus zastavoval na severnom okraji mesta pri stanici metra Mlociny.
Moje predstavy
Nikdy som nijak extra nehľadal žiadne informácie o meste. Viem, že je to hlavné mesto Poľska a konal sa tu futbalový šampionát a to je asi tak všetko. A viem niečo málo z histórie. Očakával som teda, že mesto bude vyzerať ako taká veľká diera s množstvom komunistických pamätníkov a socialistických budov so starou a sivou fasádou.
Neviem prečo, ale mal som také predsudky, že to bude vyzerať ako na socialistickom sídlisku. Trochu som si to predstavoval ako scénku z filmu Eurotrip, kedy americkí turisti omylom zavítali do Bratislavy. Čakal som, že na rozbitých cestách budú jazdiť staré polorozpadnuté Lady a mestská hromadná doprava bude vyzerať ako z minulého storočia, budovy zničené a plné grafity.
Prvý dojem urobíš len raz
Je sobota ráno a autobus zastavuje na zastávke Mlociny, kde sa nachádza autobusová zastávka Flixbusu a taktiež P+R parkovisko a dôležitý dopravný uzol. Vystupujem z autobusu a som milo prekvapený. Zastávka sa nachádza na širokom bulvári, uprostred ktorého je rad stromov a zelene. Neďaleko sa nachádza park, v ktorom vidím staršieho pána sa prechádzať.
Prechádzam cez cestu a vidím, že tu majú cyklistické chodníky. Som dosť prekvapený. Je to prvý znak moderného mesta. Okolité domy vyzerajú veľmi moderne. Presne mimo mojich predstáv. Našiel som zastávku metra. Je moderná a veľmi čistá. Zastávka dokonca disponuje s verejnými WC, ktoré sú takisto čisté. Čakám na nástupišti, keď zrazu prichádza ku mne úplne nová a moderná vlaková súprava. Nastupujem do čistého vozu a začnem počítať zastávky – aby som vedel, kde mám vystúpiť.
Zastávka Swietokrzyska. Tu mám vystúpiť. Vystupujem z voza a vchádzam do moderného vestibulu. Všetko tu je krásne, čisté a veľmi dobre značené. Vystupujem na povrch pri tej najväčšej komunistickej pamiatke. Palác kultúry a náuky je asi posledná pamiatka, ktorá mi pripomína, že tu bol kedysi komunistický režim.
Úplne naopak
V tesnej blízkosti paláca sa nachádza moderná štvrť s modernými výškovými budovami, hneď vedľa sa nachádza moderné nákupné centrum a v tesnej blízkosti aj autobusová a hlavná vlaková stanica. Neverím vlastným očiam. Myslel som si, že tu bude plno rozpadnutých socialistických budov, ale je to tu presne naopak. Moderná štvrť s luxusnými hotelmi, apartmánmi a kanceláriami.
Mám vo zvyku vždy navštíviť hlavnú vlakovú stanicu a porovnávať ju s tou v Bratislave. Myslím, že je to chyba porovnávať, pretože všetci vieme ako to porovnanie vždy skončí. Na prvý pohľad je hlavná vlaková stanica vo Varšave celkom malá. Vstupná hala je ale dosť veľká, prehľadná a čistá.
Okrem všetkých dostupných služieb spojených s cestovaním sa tam nachádza veľa miestnych obchodíkov s čerstvými potravinami. Rozhodol som sa, že si niečo malé kúpim k zakúsnutiu. Kupujem si čerstvé sladké pečivo a obloženú bagetu a som milo prekvapení z tej ceny. Za túto cenu by som si v Bratislave nekúpil ani hot dog s tri dni starým rožkom.
Ako sa tak obzerám, tak stále mi tu niečo chýba. A neviem čo. Hľadám a obzerám sa okolo seba… Áno, už som na to prišiel. Nikde nevidím nástupište ani koľajnice. Idem po schodoch nižšie, kde sa nachádza dlhá chodba s ďalšími obchodmi.
Prechádzam chodbou a po stranách sa nachádzajú eskalátory k jednotlivým nástupištiam. Cítim sa ako keby som bol znovu v metre, ale nie som. Je to len hlavná vlaková stanica, ktorá ukryla vlaky do podzemia, aby hlukom nerušila okolie. Aký geniálny nápad. Asi by som mal poslať kompetentných z Bratislavy na návštevu.
A ide sa de centra
Dosť bolo vlakov. Ide sa de historického centra mesta. Ako som predpokladal a popisoval vyššie v meste nájdeme socialistické budovy, ale všetky sú zrekonštruované a upravené. Nevidím, tu žiaden nápis typu: „Pozor padá omietka“.
Jedna z mojich prvých historických pamiatok ku ktorej prichádzam je Saská záhrada a hrob neznámeho vojaka, ktorý stráží vojenská stráž ako oko v hlave. Nechápem, prečo to miesto tak strážia, keď ani nevedia, kto tam zomrel. V okolí sa nachádza široké priestranstvo s veľkým námestím. Neskoršie sa dozvedám, že na tomto mieste stál kedysi Saski Palác, ktorý bol za druhej svetovej vojny zničený.
Pokračujem ďalej do časti, ktorá sa nazýva Staré Miasto. Je to historické miesto s hradom. V tejto časti sa nachádza najstaršia časť mesta. Je to veľmi pekné miesto s úzkymi uličkami a malými námestíčkami, tzv. Rynek.
Dajú sa tu kúpiť rôzne čerstvé potraviny od lokálnych výrobcov, či rôzne ručne vyrábané doplnky ako suveníry. Okolie starého mesta lemujú krásne paláce a zámky. Navštívil som napríklad Palác Krasińských. Za nim sa nachádza obrovský park, ktorý je otvorený pre verejnosť.
Mesto Varšava je spájané s 2 veľkými osobnosťami. Poľského klavírneho virtuóza Frederika Chopina vám pripomínajú inteligentné lavičky hrajúce jeho známe melódie. Druhou osobnosťou Varšavy je známa chemička, fyzička a držiteľka Nobelových cien, Marie Kurie Sklodowska. Vynašla mimochodom chemický prvok, ktorý nazvala po svojej domovine – Polonium. Doporučujem, pri potulkách mestom, ak narazíte na jej sochu, urobte si s ňou selfie.
Čas na obed
Polská kuchyňa je veľmi podobná tej našej z pod Tatier. Pirohy plné čímkoľvek čo vás napadne dostanete kúpiť v každej reštaurácií. Nebojte sa utrácať, pretože ceny sú ako na Slovensku, možno aj nižšie. Po dobrom obede je na čase si odpočinúť niekde v parku. Opúšťam Barbakan – obranný múr z 16. storočia a smerujem do nového mesta – Nové Miasto.
Tichými uličkami prichádzam k nábrežiu rieky Visla, ktorá mestom preteká. Tam sa chvíľku zdržím. Nachádza sa tam veľmi pekný park s veľkou fontánou. Je to príjemné osvieženie, keď jemný vánok roznáša chladný vlhký vzduch do slnkom zaliateho parku.
Po krátkom oddychu sa dostávam späť do mesta, kde obdivujem ako nenásilne je vložená moderná architektúra do starej zástavby. Budova filharmónie, univerzity, či národného divadla vkusne zobrazuje dôležitosť umenia a vzdelania v tomto meste.
Cestou späť k parku kultúry a náuky, v blízkosti ktorého som bol ubytovaný, som našiel zaujímavé múzeum. V múzeu boli vystavené zmenšené 3D modely historických budov a častí mesta, ktoré boli zničené počas druhej svetovej vojny.
Pri pohľade na tú krásu a šikovnosť architektov z minulého storočia sa mi tlačí slza do oka. Ak by to ten ujo s divným účesom a nakrátko oholenými fúzmi nepokazil a nezničil, tak si myslím, že mesto Varšava by dnes vyzeralo určite inak. A mohlo konkurovať svojou krásou mestám ako Paríž či Viedeň. Bohužiaľ, históriu už nezmeníme, môžeme sa z nej len poučiť.
Park kultúry a náuky
Jeden z najväčších socialistických palácov minulého režimu určite stojí za návštevu. Je možné, že kontroverzný a veľmi diskutovaný symbol mesta bude za pár rokov zničený. Na samotnom vrchole vysokej veže je vyhliadka, kde sa môžete kochať výhľadom na celé mesto takmer neobmedzene až do neskorých večerných hodín. Čiže sa tu môžete zadívať na západ slnka, ktorý sa pomaly stráca za panorámou moderných vežiakov. Prípadne si užiť romantickú večeru pri západe.
Do Varšavy zavítam znovu, na zozname ma čaká ešte Łazienki zámok a park. Varšava urobila na mňa veľký dojem. To čom som videl, som nečakal. Myslím, že dlžím mestu ospravedlnenie za to, že som mu krivdil. Varšava už dávno zabudla na kruté časy z minulosti, ktoré pripomínajú už len pamätníky či sochy, a vydala smerom k modernej, živej európskej metropole. Na koniec musím zhodnotiť, že Varšava sa v mojom pomyselnom rebríčku navštívených miest vyšplhala veľmi vysoko. Dokonca sa nachádza v prvej desiatke. Od teraz už žiadne predsudky.
