Jordánske fascinujúce pamiatky a krásne scenérie
Každý cestovateľ by mal aspoň raz za život navštíviť jordánske pamiatky. Je ich veľa a sú očarujúco krásne. Predstavím Vám niektoré z nich, ktoré som navštívil.
Moja cesta do Jordánska začína vo Viedni na letisku. So spiatočnými letenkami za 50€ uvidím tie najkrajšie miesta Jordánska. Cesta do Ammánu, hlavného mesta Jordánska trvá približne 4 hodiny. Na študovanie niekoľko tisíc ročnej histórie Jordánska je cesta krátka. Ale je dosť dlhá na to aby vás začal bolieť zadok.
Po prílete sa na vás vrhnú taxikári a chcú vás odviesť do mesta. Ja som cestou stretol jednu slovenskú dievčinu, volajme ju napríklad Barbora a spoločne sme sa odviezli autobusom. Aj keď šofér autobusu aj predajca lístkov v búdke tvrdia že idú priamo na severnú stanicu, nie je to pravda. S Barborou sme vyjednali, aby nás šofér autobusu vyhodil tam, kde by nám to vyhovovalo najviac. Súhlasil. Aj keď to chcelo dávku vysvetlovania a prehovárania.
Barboru som ešte odprevadil kúsok k jej hotelu a naše cesty sa tu rozdelili. Čakajú na nás dobrodružstvá, ktoré zažijeme každý zvlášť.
Ráno o piatej mám nečakaný budíček. Do ampliónu začal hulákať nejaký Ahmed a prosí Alaha, aby prebudil všetkých k rannej modlitbe. Aj nemoslimov. A tak ležím na posteli a počúvam Ahmedovu modlitbu. A ja sa paralelne modlím s ním, aby to čo najskôr skončilo.
عجلون, Ajloun, Jordan
جاراش, Jerash, Jordan
عمّان, Amman, Jordan
Ammán
Ráno vyrážam do centra mesta. Aj keď to na mape vyzerá blízko, rozhodne to nie je tak. Ammán je kopcovité mesto, takže prechádzka sa z 15 minúť natiahne na 40, pretože musím zvládať vysoké prevýšenia. Cestou sa ešte zastavím v modrej mešite. Je to obdivuhodná nádherná pamiatka. A keďže je skoro ráno, som tu úplne sám. Pri vstupe do mešity si vyzúvam moje túlavé tenisky, aby som neurazil Aláha.
Dnes som si uvedomil, že asi konvertujem k islamu. Ak ide u nás človek do kostola, sedí na tvrdej, chladnej a nepohodlnej lavici. Ale moslimovia? Oni sa vyzujú a môžu sa váľať po hebulilinkom koberci. Je to proste super a nesmierne príjemné na nohy.
Dúfam, že som neurazil Aláha, keď som raňajkoval z domu zabalený chlebík s bravčovou šunkou v tesnej blízkosti mešity. Najzaujímavšie je, že mešita stojí v tesnej blízkosti dvoch kresťanských kostolov.
Momentálne je Ammán metropola s 3,5 milióna obyvateľmi. Ale nie vždy tomu tak bolo. Ešte pred sto rokmi bol Ammán malá dedina s riekou uprostred. Predtým bol Ammán niekoľko storočí úplne opustení. V časoch starovekého Ríma bolo mesto dôležitým centrom blízkeho východu.
Na internete som vyhľadal free walking tour. To som ešte nečakal, že to indický pár vzdá a ja budem jediným účastníkom tejto tour. Rodený 62 ročný Ammánčan Mohammed mi s veľkou radosťou odhaľuje čriepky histórie mesta a krajiny. Po takmer hodinovom monológu vyrážame do mesta. To som ešte nečakal, že free walking tour sa zmení na show nákupné maniačky.
Vláči ma po trhoch a soukoch snáď po celom meste. Tento je afghánsky, tento je jemenský, tu sa predáva second hand oblečenie z EU, tu zase nábytok a tu tradičné beduínske produkty. Konečne niečo zaujímavé. No, keď ma zaviedol na trh s holubmi, sliepkami, morkami a ja som musel prechádzať medzi klietkami, tak sa mi žalúdok dvíha z toho čo vidím a cítim. Keď už som začínal hypnotizovať hodinky, tak ma Mohammed zaviedol na trh s jedlom a ukazoval mi čo doma jedia. Jahňacie hlavy či mozgy sú nič proti črevám jahňaťa či hovädzieho jazyka.
Naša free walking tour sa našťastie skončila a ja som sa vydal na cestu po ozajstných pamiatkach. Ako prvé obdivujem ruiny rímskych kúpeľov, bohužiaľ len spoza plota. Jedna z najväčších dominánt Ammánu je veľké rímske divadlo s kapacitou až 6000 divákov. V tesnej blízkosti stojí aj menšie divadlo, tzv. Odeon, kde kedysi politici a kandidáti na guvernéra mali svoje motivačné reči.
Najmenej dostupná pamiatka je tzv. Citadela. Je to komplex rímskych ruín na strmom kopci vysoko nad mestom. Na výťah či lanovku alebo pozemnú dráhu zabudnite. Čakajú tu stovky schodov, ktoré musím zdolať. Ale po náročnom výšlape prichádza odmena v podobe nádherného výhľadu na všetky strany. Odtiaľto je Ammán ako na dlani. A práve z tohto miesta sa zdá byť mesto ako jedna nekonečná zástavba. Na severnej strane sa pomedzi staré domy týčia moderné výškové budovy. Vďaka nim sa zrazu ocitám späť v 21. storočí.
Avšak na Citadele je umiestnené múzeum vďaka ktorému sa vraciam do obdobia 10 000 rokov pred Kristom. Môžem obdivovať staré vykopávky z doby kamennej. Je to fascinujúci prierez dlhej histórie Ammánu. Mesto Ammán mi svojim urbanizmom dosť pripomína Jeruzalem, kde je možnosť takisto pozorovať minarety mešít nad mestom. V nekonečnej zástavbe mi však chýbajú parky a zelené miesta.
Centrum Ammánu je typické arabské mesto. Hluk, špina, chaos, množstvo trúbiacich áut, vykrikujúcich predavačov v obchodoch… Ľudia vysedávajú v kaviarňach s vodnou fajkou v ruke a s telefónom v tej druhej.
Jordánsko sa posledné roky snaží byť modernou krajinou, podľa ich vzoru – USA. Napríklad v štvrti Abdali vyrástol komplex s modernými výškovými budovami, nákupným bulvárom a obrovským nákupným centrom. Malé lokálne obchodíky tu z tzv. soukov vystriedali presklené vitríny svetových módnych značiek. A namiesto tradičných jedál sa tu ľudia občerstvujú v amerických reťazcoch rýchleho občerstvenia. Nebyť žien pohybujúcich sa v burkach, tak sa cítim, že som v USA.
Mimochodom veľa jordánskych žien sú veľké krásavice. Škoda, že u väčšiny z nich je možné obdivovať len tvár a jej ostatné krivky si musíme len domyslieť. Niektoré majú len centimetrový pásik cez oči. A v lietadle mi niektoré ženy v burkach pripomínali skôr mužov v burkach. Viete akú výhodu má arabská burka? Keď ženy telefonujú, strčia si telefón pod burku a majú volné ruky. A toto nie je žiaden výmysel mojej fantázie. To je reálna skúsenosť. Videl som to totiž na vlastné oči.
Ajloun
Je ďalší deň a zase mám budíček ráno o piatej, pretože zase nejaký Ahmed hučí do ampliónu Alláh náš, ktorý si na nebesiach… Vyrážam na výlet do mesta Ajloun. Minibus vyráža presne na čas. Po polhodine jazdy ešte stále jazdíme po Ammáne. Jeho zástavba je fakt nekonečná. Z kopca do kopca a ešte ďalej, ale stále je to Ammán. Jordánsko má niečo málo vyše 11 miliónov obyvateľov, z toho 4 milióny žijú práve v Ammáne a jeho metropolitnej oblasti.
Už keď som si myslel, že jazdíme stále dookola, tak sme konečne opustili mestskú zástavbu a vyrážame na vidiek. Okolité kopce sú zelené, sú pokryté lúkami a pasienkami. Nechýbajú ani olivové stromy zoradené ako vojaci na buzerplaci. Niet divu, že olivy a olivový olej je jedna z exportných surovín.
Po hodine a pol jazdy v diaľke vidím, ako sa tam týči hrad na vysokom kopci. Čaká ma ešte ďalšia polhodina jazdy medzi kopcami než sa k nemu dostanem. Keďže som si kúpil Jordan Pass, tak už len zamávam s QR kódom pri vstupe a začínam výšlap k hradu.
Hrad Ajloun bol postavený v 12.storočí počas krížiackých výprav za účelom ochrany dôležitej obchodnej cesty medzi Egyptom a Damaškom v Sýrií. Hrad je unikátny tým, že mal vyspelý systém zásobovania pitnej vody. Do hradu sa vstupuje po moste umiestnenom nad vysokou priekopou. Práve tam sa nachádzala veľká nádrž na pitnú vodu. V hrade je citeľne chladnejšie ako vonku. Hrubé múry hradu dôkladne izolujú hrad od vysokých vonkajších teplôt.
V útrobách hradu sa dodnes nachádza veľa munície k ochrane hradu. V tej dobe sa nepoužívali dela, ale katapulty. Do katapultu sa vložila guľa a bola vystrelená po nepriateľovi. Historická stavba má v stenách vybudované typické úzke otvory pre lukostrelcov. Toto miesto je svedkom veľkých bitiek a vojen. Prežilo nájazdy Mongolov, Osmanov či Arabov.
Hrad je jedno veľké bludisko. Je tam množstvo chodieb a miestností, že by sa tam dalo stratiť. Cez kasárne, byzantský chrám, kuchyňu, rozľahlú jedáleň a palác sa dostávam až do vrchnej časti hradu. Po schodoch vystúpim až na vrchol. Vyššie sa už nedá ísť. Stojím na vrchole hradu a užívam si panoramatický výhľad. Škoda že počasie mi nepraje takže výhľad je mierne obmedzený.
Jordánske kráľovstvo má mnoho pamiatok a preto je velmi navštevované. Aj keď drvivá väčšina turistov mieri na juh do Petry alebo do Wadi Rum, tak aj sever má čo ponúknuť.
Jerash
Jordánsko bolo počas dlhej histórie územím mnohých národov. Mesto Jerash reprezentuje éru starovekého Ríma. V meste Jerash je umiestnený klenot bývalej rímskej ríše. Ležia tam relatívne zachovalé pozostatky mesta.
Na začiatku areálu návštevníkov privíta monumentálna brána. Vedľa brány je hľadisko hipodrómu. V tesnej blízkosti sa nachádzajú veľké divadlo, kúpele, kolonáda, hrobky venované rímskym bohom a množstvo ďalších rímskych stavieb. Po hodinovom obdivovaní už som si myslel, že som na konci. No v tom sa mi pred očami odhalili majestátne stĺpy palácu bohyne Artemis a množstvo ďalších pamiatok. Takže som videl zatiaľ len 3/4 areálu.
Jordánske mesto Jerash bolo založené v 2. storočí pred našim letopočtom. K jeho deštrukcii prišlo počas silného zemetrasenia. Vedľa palácov ležia veľké kusy kameňov z korintských stĺpov a časti palácov. Myslím si, že pri troche snahy by sa dali z trosiek postaviť znovu pôvodné paláce. To by ale asi stratilo svoje čaro.
Po dvoch hodinách chodenia a obdivovania rímskych pamiatok som na konci. Stojím pred druhou monumentálnou vstupnou bránou. Teraz sa musím vrátiť cez celé rímske mesto znovu na začiatok, kde parkuje náš minibus.
Pri ceste naspäť si uvedomujem, akí kvalitní boli stavitelia v období Rímskej ríše, že dokázali bez technologických vychytávok postaviť celé mestá, ktoré stoja dodnes. Stoja tu vyše 2000 rokov. Tieto mestá prežili zemetrasenia, vojny, katastrofy, demonštrácie…. a stále stoja. Na rozdiel od našich ciest, ktoré sa musia po každej zime plátať novým asfaltom. Jordánske pamiatky sú proste večné.
Petra
Keď sa povie Jordánsko, každý si predstaví kamenné mesto Petra ukryté v púšti medzi vysokými skalami a horami. Je to azda najpopulárnejšia pamiatka celého Jordánska. Petra bola založená v 3. storočí pred naším letopočtom. Stala sa hlavným mestom Nabatejcov. Petra je fascinujúce miesto. Jeho atmosféra a krásne scenérie urobia veľký dojem na každého návštevníka. Len pri jej návšteve si musí každý návštevník pripraviť dobrú kondíciu.
Petra je obrovská. Je to gigantický areál, ktorý tvorí 8 oficiálnych turistických ciest a za jeden deň sa dajú stihnúť, maximálne tri z nich. Takže je dobré navštíviť Petru na viac dní. Ideálne sa v blízkosti ubytovať a zrovna to spojiť aj s návštevou púšte Wadi Rum.
Z Ammánu trvá cesta s jednou prestávkou takmer 4 hodiny. Vyráža sa skoro ráno, aby sa predišlo rannej špičke. V celom areáli sa pohybujú ľudia, ktorí vám budú ponúkať služby sprievodcu, vozenie sa na koni, na ťave, na golfovom vozíku… Niekedy sú neodbytní. Je nutné sa nerozptyľovať a užívať si jordánske pamiatky podľa seba.
Petra stojí medzi horami a je obklopená púšťou. Neviem si predstaviť ako veľmi náročné musí byť prechádzať tento areál v lete. Na začiatku marca tu sú príjemné teploty okolo 20°C. Jordánske teploty v lete môžu cez deň dosahovať až 50°C a v noci padajú k nule. Je preto potrebné sa do Petry poriadne vyzbrojiť. I keď v celom areále sú stánky s občerstvením, treba myslieť na to, že ceny sú trochu vyššie.
Jordánske poznatky
Doprava v Jordánsku je peklo. Hlavne v Ammáne. Označené jazdné pruhy sú len ako dekorácia, trúbenie je národným športom a slovo vyhoď blinker je asi nadávka. Jordánske priechody pre chodcov takmer neexistujú, takže chodci bežne pobehujú medzi autami. Je to vlastne akási adrenalínová atrakcia pre turistov. Večerná špička je ozaj len pre vodičov s pevnými nervami. Všetky hlavné ťahy sú plné tisícok aut. A mestská hromadná doprava? Čo to je? Síce pár autobusov tam jazdí, ale nemajú vôbec prehľadný systém liniek a zastávok.
Netreba spomínať ani to, že niektoré autá majú výfuky ako komíny parných lokomotív. Takže na ekológiu sa neberie žiaden zreteľ. K tomu treba dodať, že odpadky sú snáď všade. Počet smetných košov je tak nízky ako počet inteligentných ľudí v parlamente. Obávam sa, že za desiatky rokov bude na púšti namiesto piesku plast.
Jordánske jedlo je chutné. Z našich končín sme skôr zvyknutý na kebab, ale Jordánsko ponúka viac. Medzi obľúbené pokrmy patria jahňacie špeciality, mansaf, makloubeh, falafel alebo shawerma. Keďže Jordánsko je islamská krajina, tak alkohol nie je bežný. Z kultúry beduínov sa v Jordánsku zachovalo pitie čaju. Ideálne horúceho čierneho čaju s množstvom cukru.
Zákaz vstupu pre nefajčiarov
Jordánske ovzdušie je pre pľúca nefajčiarov hotová pohroma. Ľudia tu fajčia všade. Na ulici, v aute, v obchode, v reštaurácii, v predajni lístkov na autobus, pod značkou no smoking….proste všade a nikomu to nevadí. Či už klasické cigarety alebo moderné náhrady, je to jedno.
Pre mňa ako nefajčiara je táto skúsenosť velice nepríjemná. Prišiel som do reštaurácie, kde ma poslíček usadil k oknu. No bola tam dýmova clona, že radšej som si sadol na opačný koniec miestnosti. Niekomu to možno nepríde až tak hrozné. Možno by povedal, že preháňam. No ja som na to hodne háklivý.
