Navštíviť Bukurešť? To je ako vidieť Paríž východu.
Bukurešť – hlavné mesto Rumunska ponúka množstvo príležitostí pre každého. Zažijete divoký balkánsky bašavel, parížsky šarm, a gastronomický neopísateľný zážitok.
Bukurešť nepatrí medzi príliš navštevované mestá na zozname cestovateľov. Na jednu stranu je to super, že mesto nie je preplnené turistami, na druhú stranu to môže byť škoda. Mesto ponúka obrovské množstvo zážitkov pre každého. Mesto s chutnou gastronómiou a bohatou rozmanitosťou je niekedy ukryté v tieni veľkých turistických destinácií.
Bukurešť je s 1,9 milióna obyvateľmi najväčšie mesto Rumunska. Leží na juhovýchode krajiny a je dôležitá metropola celého Rumunska. Prvé zmienky pochádzajú už z čias Rímskej ríše, čo dosvedčuje aj socha vlčice a Romula a Réma. Rumuni sa hrdo hlásia k románskej kultúre. Tomu odpovedá aj ich jazyk zložený zo slov pochádzajúcich z latinčiny.
Mesto Bukurešť a jej tri podoby
Stáročiami sa Bukurešť menila do rôznych podôb. Každá epocha histórie zanechala v meste nezmazateľné stopy. Pred nástupom kráľa Carola I. bolo mesto postavené z dreva. Množstvo drevených stavieb nahradili neskôr malé murované domy. Potom si kráľ vzal za vzor mesto Paríž, a vybudoval podobné mesto ako Paríž. Môžeme povedať, že Bukurešť je akási kópia krásavice na Séne. Poslednú podobu zanechal v meste komunistický režim.
Komunistická zlatá éra
Aby rumunský diktátor Nicolae Ceausescu ukázal svoju moc, tak nechal zbúrať štvrtinu mesta aby postavil novú štvrť, ktorej dominuje obrovský palác plný mramoru a luxusu s množstvom svetových naj. Pred palácom je dlhý obrovský bulvár, ktorý je dekorovaný množstvom fontán. Uprostred bulváru na veľkej križovatke stojí impozantná fontána, kde sa každý večer koná nádherná show.
Už pri vystúpení na hlavnej vlakovej stanici a prechádzkou okolitými ulicami môže človek vidieť, že Bukurešť bola kedysi bašta komunizmu. Za malými secesnými vilami stoja vysoké komunistické stavby, paláce a paneláky. Duch komunizmu je vidieť a cítiť v takmer celom meste. Najviac to však podčiarkuje vládny palác, ktorý patrí medzi najväčšie vládne budovy na svete.
Vládny palác sa pýši množstvom svetových naj. Už len pohľad na neho evokuje vo mne, aký to bol megalomanský plán, ktorého dokončenie sa Ceausescu ani nedožil. Palác s vyše 1000 miestnosťami je plný mramoru, obrovských lustrov a luxusnej výzdoby. Pri chôdzi po chodbách má človek pocit, akoby bol v obrovskom zámku. Stratiť sa v paláci je veľmi jednoduché. Vládna budova s rozmermi 270 x 240 metrov má 12 poschodí, z toho je niekoľko pod zemou. Presné číslo podzemných častí budovy je utajované. Celkové náklady na stavbu dosiahli asi 3 miliardy €.
Vďaka gigantickému palácu a impozantnej fontáne si Bukurešť získava na popularite. Aj tridsať rokov po páde komunistického režimu sa nájdu turisti, ktorí sa zaujímajú o komunistickú históriu Rumunska.
Bukurešť ako Paríž
Druhú podobu získalo mesto Bukurešť pri veľkej rekonštrukcii na konci 19. storočia. Z malého mesta sa zrazu stalo veľkomesto, ktoré križujú široké bulváre, vedľa, ktorých impozantne stoja honosné stavby s architektúrou francúzskej renesancie. K dnešnej podobe prispel aj Napoleon Bonaparte, ktorý podporoval francúzsky vplyv na území Rumunska.
Pri potulkách mestskými bulvárami a ulicami sa zrazu človek cíti akoby sa presunul do Paríža. Mesto Bukurešť v širšom centre ukrýva veľké množstvo honosných stavieb. Dôležité inštitúcie ako národná banka, divadlo, opera, univerzita, národné múzeum sa nachádzajú v nádherných palácoch.
Na severnom okraji mesta Bukurešť dokresľuje atmosféru Paríža víťazný oblúk, ktorý stojí na križovatke dôležitých bulvárov. Jeho dizajn a architektúra sa až príliš podobá na víťazný oblúk z Paríža. Pri pohľade z bulváru Kieseleff má človek pocit, akoby stál na známej parížskej ulici Champs-Élysées.
Medzi najkrajšie „parížské“ paláce v Bukurešti patria Ateneul Român, Muzeul Național de Artă, Universitatea din București, Biblioteca Centrală Universitară Carol I, Muzeul Național de Istorie a României alebo Casa de Economii și Consemnațiuni. Samozrejme, že okolo známej ulice Victoriei je ešte množstvo ďalších prekrásnych palácov a honosných budov.
Historické jadro v časti Lipscani
Medzi palácmi a širokými bulvárami sa ukrýva staré historické centrum mesta. Ráno je prechádzka kľukatými uličkami veľmi príjemná. Hlavne v nedeľu skoro ráno sa človek cíti v historickom centre veľmi osamelo. Podľa mňa v historickom centre nikto nebýva. Je to len miesto s nespočetným množstvom reštaurácií, kaviarní, barov a klubov. Vo večerných hodinách sa miesto mení na jednu veľkú pouličnú párty, kde nie je počuť vlastného slova. Z každého rohu hraje hlasná hudba, samozrejme iného hudobného štýlu.
Najväčším ťahákom nočného života je tiež Pasajul Macca – Villacrosse. Je to pasáž z 19. storočia lemovaná krčmami a reštauráciami, krytá strechou zo žltého skla. K tomuto miestu sa viaže jedna zaujímavá legenda. Budovu vtedajšieho hotela chcel kúpiť a nechať zbúrať istý boháč. Lenže s majiteľom nenašiel spoločnú reč. Keďže sa mu podarilo vykúpiť už všetky okolité pozemky, rozhodol sa, že hotel obstavia. Architekti a konštruktéri mali pred sebou neľahkú úlohu. Myslím, že ju zvládali na jednotku. Vzniklo dielo, pasáž v tvare písmena U, ktorá je vyhľadávanou lokalitou domácich aj turistov.
Medzi nízkymi domami historického centra sa ukrývajú častokrát malé až nenápadne chrámy ortodoxného náboženstva. Najznámejší z nich Biserica Mănăstirii „Stavropoleos“, kde sa nachádza tiché patio, za účelom odpočinku a meditácie.
Najzaujímavejším chrámom je Biserica „Sfântul Anton“. V minulosti bolo toto miesto ako dnešný Tinder. Ľudia sa sem chodili modliť za cieľom nájsť životnú lásku. Niekedy sa pred kostolom tvorili dlhé rady ľudí. A tak pri čakaní na modlitbu sa ľudia spoznávali a niekedy aj zaľúbili.
Gastronómia a oddych
Rumunská gastronómia je mixom rôznych chutí ovplyvnených okolitými krajinami. Bukurešť je jedinečná v tom, že tu má svoje miesto srbská, grécka, turecká, ale aj talianska kuchyňa. Vegetariáni majú hlavu v smútku, pretože rumunská kuchyňa je plná mäsových špecialít. Nechýbajú čevapčiči z mletého mäsa, či pleskavica, ktorá sa podobá na našu fašírku.
Pri návšteve mesta Bukurešť by sa mali mať na pozore aj ľudia s cukrovkou. Rumunské pekárne majú neustále plné stoly čerstvého sladkého aj slaného pečiva. Neďaleko známej fontány v Bukurešti stojí pekárstvo Luca, kde predávajú najlepšie delikatesy.
Okrem návštevy veľkého množstva komunistických stavieb, Bukurešť ponúka aj množstvo priestoru na oddych. V širšom centre sú umiestnené veľké parky s lavičkami a vodnými prvkami. Na severnom okraji mesta je umiestnené múzeum rumunského vidieka. Pri návšteve si človek uvedomí, že máme s Rumunskom veľa spoločného. Prechádzkou medzi starými drevenicami sa človek cíti ako doma. Architektúra starých drevených domov vyzerá podobne ako staré domy u nás vo Vlkolínci.
Život v Bukurešti
S minimálnou mzdou niečo okolo 350€ mesačne sa žije v Rumunsku ťažko. Preto sa hovorí, že až štvrtina Rumunov pracuje v zahraničí. Inflácia a zvyšovanie cien sa nevyhlo ani Bukurešti. S cenami podobnými ako u nás si na prvý pohľad myslím, že život v Rumunsku je náročný. Sledovaním ľudí v centre mesta Bukurešť sa môj subjektívny pocit mierne zmení. Naleštené luxusné autá, vyfintené dámy s umelými perami, mihalnicami, zadkom aj predkom s drahým chytrým telefónom v ruke. Alebo množstvo ľudí v značkovom oblečení a drahými topánkami.
I keď je sieť MHD v Bukurešti viac ako dobrá, stále sa nájde množstvo ľudí v autách. Preto sa v špičke denne tvoria dlhé kolóny áut. Musím zhodnotiť, že semafory sú primárne určené pre autá, pretože chodci na nich niekedy čakajú až neobvykle dlho.
Evidentne vstup do EU pomohol Rumunsku, pretože tam mieri množstvo investícií. To je vidieť napríklad v budovaní novej infraštruktúry, ale aj v rekonštrukcii historických stavieb. Ani sa nedivím, že po kontroverznej minulosti ohľadne diktátora, sa Rumuni viac snažia priblížiť západnej Európe.
Bukurešť je bezpečné mesto, ktoré je pre turistov ako stvorené. Množstvo ľudí hovorí anglicky, takže v službách nie je žiaden problém. Návštevou Bukurešti si na svoje prídu milovníci umenia, architektúry, histórie, ale aj gastronómie. I keď je Bukurešť od nás vzdialená viac ako 1 000 kilometrov, mám pocit, že sme s ľuďmi z Bukurešti ďaleko bližší.
