Architekt, ktorý dal Valencii futuristickú tvár
Valencia patrí medzi mestá, ktoré sa v priebehu posledných desaťročí stali symbolom modernej architektúry. Kým historické centrum mesta predstavuje bohaté dedičstvo gotiky, renesancie a baroka, juhovýchodná časť Valencie ponúka úplne odlišný pohľad na architektúru 21. storočia.
Práve vo Valencii vznikol jeden z najvýznamnejších architektonických komplexov súčasnosti – Mesto umenia a vied (Ciutat de les Arts i les Ciències), ktorého autorom je svetoznámy španielsky architekt a stavebný inžinier Santiago Calatrava. Komplex predstavuje spojenie architektúry, techniky, vedy, kultúry a prírody a dnes patrí medzi najnavštevovanejšie miesta v Španielsku.
Mesto umenia a vied – symbol modernej Valencie
Myšlienka vybudovať nové vedecké a kultúrne centrum vo Valencii vznikla po ničivých povodniach rieky Turia v roku 1957. Koryto rieky bolo presmerované mimo mesta a na jeho mieste vznikol rozsiahly mestský park. Práve v jeho južnej časti sa začala v 90. rokoch výstavba futuristického komplexu Mesta umenia a vied. Komplex sa rozprestiera na ploche približne dvoch kilometrov a skladá sa z niekoľkých jedinečných stavieb, ktoré spolu vytvárajú harmonický architektonický celok.
Jednotlivé budovy sú prepojené vodnými plochami, mostami a promenádami. Voda zohráva významnú estetickú úlohu, pretože odráža biele konštrukcie a umocňuje ich monumentálnosť. Celý areál pôsobí ako mesto budúcnosti a často sa objavuje vo filmoch, reklamách či dokumentoch o modernej architektúre.
„Z bieleho betónu a skla vdýchol život mechanickým sochám, ktoré rozprávajú príbeh o tom, ako sa naša predstavivosť stretáva s nekonečnom.“
L’Hemisfèric
Prvou dokončenou stavbou komplexu bol L’Hemisfèric, otvorený v roku 1998. Budova slúži ako planetárium, digitálne kino a sála pre projekcie IMAX. Architekt navrhol objekt tak, aby pripomínal obrovské ľudské oko. Samotná kupola predstavuje zrenicu, zatiaľ čo pohyblivé oblúky vytvárajú očné viečka. Ich otváranie a zatváranie patrí medzi najzaujímavejšie technické prvky stavby.
Objekt je dlhý viac ako sto metrov a jeho odraz vo vodnej hladine vytvára úplný kruh. Tento optický efekt patrí medzi najfotografovanejšie pohľady vo Valencii. Symbolika oka predstavuje poznanie, vedu a objavovanie sveta, čo dokonale vystihuje funkciu budovy ako centra vzdelávania a popularizácie vedy.
Z bočnej strany mi objekt zase pripomína zviera, nejaký chrobák alebo hmyz.
Museu de les Ciències Príncipe Felipe
V roku 2000 bol otvorený Museu de les Ciències Príncipe Felipe, interaktívne múzeum vedy. Ide o jednu z najväčších budov celého komplexu. Calatrava pri jej návrhu čerpal inšpiráciu kostrou veľryby. Charakteristická je pravidelne sa opakujúca konštrukcia z bieleho železobetónu, ktorá pripomína rebrá kostry.
Na rozdiel od tradičných múzeí nie sú exponáty určené iba na pozorovanie. Návštevníci sa môžu experimentov dotýkať, skúšať ich a aktívne objavovať zákony fyziky, biológie či techniky. Architekt preto navrhol otvorené a presvetlené priestory bez zbytočných priečok, ktoré podporujú voľný pohyb návštevníkov.
Veľké presklené fasády prepúšťajú prirodzené svetlo, čím vytvárajú príjemné prostredie a zároveň opticky zmenšujú monumentálne rozmery budovy. Museu de les Ciències vo Valencii sa stalo významným centrom popularizácie vedy pre deti aj dospelých.
L’Umbracle
Súčasťou komplexu je aj L’Umbracle, otvorená promenáda a botanická záhrada. Tvoria ju vysoké biele oblúky, ktoré vytvárajú pravidelný rytmus pripomínajúci kostru obrovského živočícha alebo rad paliem. Pod touto konštrukciou sa nachádzajú záhrady so stredomorskou vegetáciou, palmami, pomarančovníkmi, levanduľou a ďalšími typickými rastlinami regiónu.
L’Umbracle predstavuje miesto oddychu, z ktorého sa návštevníkom otvára panoramatický výhľad na celý komplex. V noci je stavba osvetlená, čím ešte viac vyniká jej elegantná geometria. Hoci ide o jednoduchší objekt než ostatné budovy, významne dotvára celkovú kompozíciu areálu.
Palau de les Arts Reina Sofía
Jednou z najvýraznejších stavieb komplexu je Palau de les Arts Reina Sofía, otvorený v roku 2005. Ide o operný dom a centrum hudobného umenia, ktoré patrí medzi najmodernejšie kultúrne budovy Európy.
Budova dosahuje výšku približne sedemdesiat metrov a svojím tvarom pripomína vesmírnu loď, prilbu alebo obrovského morského živočícha. Dominantným prvkom je mohutná zakrivená strecha, ktorá akoby sa vznášala nad celou stavbou. Interiér obsahuje niekoľko koncertných a divadelných sál s modernou akustikou a technickým vybavením.
Palau de les Arts významne prispel k rozvoju kultúrneho života Valencie. Každoročne sa tu konajú operné predstavenia, koncerty klasickej hudby, baletné vystúpenia aj medzinárodné festivaly. Budova sa stala jedným zo symbolov mesta a patrí medzi najfotografovanejšie architektonické diela Santiaga Calatravu.
L’Àgora a CaixaForum Valencia
Poslednou významnou budovou navrhnutou Calatravom je L’Àgora, dokončená v roku 2009. Má pretiahnutý oválny tvar pripomínajúci obrovskú mušľu alebo uzatvorený kvet. Oceľová konštrukcia vytvára monumentálny vnútorný priestor bez vnútorných stĺpov.
Budova bola pôvodne určená na športové podujatia, kongresy a kultúrne akcie. Po rozsiahlej rekonštrukcii sa jej hlavným nájomcom stalo CaixaForum Valencia, ktoré otvorilo svoje priestory v roku 2022. Dnes sa tu konajú umelecké výstavy, vedecké prednášky, koncerty, vzdelávacie programy a interaktívne expozície. Vďaka tomu získala budova nový význam a stala sa jedným z hlavných kultúrnych centier mesta.
Assut de l’Or Bridge
Súčasťou komplexu je aj elegantný Assut de l’Or Bridge, dokončený v roku 2008. Ide o lanový most s dominantným pylónom vysokým približne 125 metrov. Jeho štíhla silueta pripomína harpovú strunu alebo sťažeň lode.
Most nie je iba dopravnou stavbou, ale aj významným architektonickým prvkom, ktorý dotvára panorámu celej oblasti. Jeho čisté línie a biela farba harmonicky nadväzujú na ostatné Calatravove stavby.
Architektonický štýl Santiaga Calatravu vo Valencii
Vo všetkých valencijských stavbách možno rozpoznať spoločné charakteristické znaky Calatravovej tvorby. Dominujú biele konštrukcie z pohľadového betónu a ocele, veľké presklené plochy, organické tvary a výrazná symetria. Architekt často využíva motívy z prírody – kostry živočíchov, krídla vtákov, oči alebo morské organizmy.
Významným prvkom jeho architektúry je aj pohyb. Niektoré konštrukcie obsahujú pohyblivé časti alebo vytvárajú ilúziu pohybu aj napriek svojej monumentalite. Budovy preto nepôsobia staticky, ale dynamicky a živo.
Calatrava spája architektúru so stavebným inžinierstvom. Konštrukčné riešenia nie sú ukryté vo vnútri budov, ale stávajú sa ich estetickou súčasťou. Nosné prvky sú zároveň architektonickou ozdobou.
Význam pre Valenciu
Mesto umenia a vied výrazne zmenilo obraz Valencie. Z bývalého priemyselného priestoru vznikla moderná štvrť, ktorá každoročne priláka milióny turistov z celého sveta. Komplex sa stal novým symbolom mesta podobne, ako Eiffelova veža reprezentuje Paríž alebo Opera reprezentuje Sydney.
Okrem turistického významu zohráva dôležitú úlohu aj v oblasti vzdelávania, kultúry a vedeckého výskumu. Múzeum, planetárium, opera aj výstavné priestory ponúkajú bohatý program pre návštevníkov všetkých vekových kategórií.
Napriek tomu sa Calatravove stavby stretli aj s kritikou. Ich výstavba bola finančne veľmi náročná a niektoré objekty si vyžadujú komplikovanú údržbu. Napriek týmto výhradám však odborníci považujú komplex za jedno z najvýznamnejších diel modernej svetovej architektúry.
Architektonické diela Santiaga Calatravu vo Valencii predstavujú výnimočné spojenie umenia, techniky a prírody. Každá budova má vlastnú funkciu aj symboliku, no zároveň tvorí súčasť harmonického celku.
Calatrava dokázal, že architektúra nemusí byť iba funkčná, ale môže sa stať umeleckým dielom, ktoré vzbudzuje emócie a inšpiruje ďalšie generácie architektov. Vďaka jeho tvorbe sa Valencia zaradila medzi najvýznamnejšie centrá modernej architektúry na svete a Mesto umenia a vied zostáva jedným z najpôsobivejších príkladov architektonickej vízie 21. storočia.
Záver
Návšteva Mesta umenia a vied vo Valencii vo mne zanechala veľmi silný dojem. Už pri prvom pohľade na celý komplex ma zaujala jeho futuristická architektúra, ktorá pôsobí elegantne a zároveň harmonicky. Najviac ma oslovila budova Palau de les Arts Reina Sofía a pohľad na všetky stavby odrážajúce sa vo vodných plochách, najmä pri západe slnka.
Počas prehliadky som si uvedomil, že architektúra nemusí byť len praktická, ale dokáže byť aj umeleckým zážitkom. Santiago Calatrava vytvoril miesto, kde sa spája veda, kultúra, príroda a moderné technológie do jedného celku. Návštevu tohto komplexu považujem za jednu z najkrajších skúseností z môjho pobytu vo Valencii a určite by som ju odporučil každému, kto má rád architektúru alebo chce vidieť niečo výnimočné.
