Na mieste, kde boli prvé Vianoce
V príbehu Vám prezradím to, ako som prežil moje prvé netradičné Vianoce mimo rodiny. A to priamo v epicentre, na mieste, kde sa vôbec prvé Vianoce konali. Na mieste, kde to všetko pred vyše 2000 rokmi začalo.
Píše sa 24. 12. roku pána 2017. Prebúdzam sa do slnečného rána. Balím si pár drobností a chystám sa na výlet. Na nie taký obyčajný výlet. Chystám sa navštíviť miesto, kde sa vyše 2000 rokov dozadu začali prvé Vianoce. Idem navštíviť miesto, kde sa narodil Ježiš Kristus. Tí, ktorí ovládate históriu, tak viete, že sa chystám na výlet do Betlehema.
Zbalený a pripravený opúšťam hostel ležiaci tesne za bránami starovekého Jeruzalema. Za rohom ma čakajú príjemné raňajky v podaní sladkého pečiva od miestneho pekára. Bol som u neho aj včera a tak asi už tušil, čo si kúpim na raňajky aj dnes.
História na úvod
K tomu, aby ste pochopili nasledujúce riadky, je dobré si pripomenúť históriu tohto miesta a krajiny. Ako som už vyššie spomínal, chystám sa navštíviť mesto Betlehem. Momentálne som v Jeruzaleme, v historickom a pre Izrael veľmi dôležitom meste. Betlehem sa nachádza na západnom brehu Jordánu, alebo inak povedané v Palestíne. V krajine, ktorú Izrael a niektoré ďalšie krajiny neuznávajú.
Medzi Izraelom a Palestínou sa vedú boje už niekoľko tisíc rokov. Palestínci tvrdia, že vojnu začali Izraelci. Oni však zase tvrdia, že vojnu začala Palestína. Vzhľadom k tomu, že sa tu bojuje už niekoľko tisíc rokov, tak si myslím, že pravdu o tom, kto začal, nezistíme.
Vo všeobecnosti platí pravidlo, že to sú v podstate dve znepriatelené krajiny, ktoré si nárokujú územie Jeruzalema. A mesto Jeruzalem ako centrum náboženstiev je aj centrom tohto rozporu.
Betlehem sa nachádza asi 10 kilometrov od centra Jeruzalema. Avšak nie je úplne jednoduché sa tam dostať. Izraelské autobusy a autá s evidenčným číslom Izraela nemajú na území v Palestíne príliš v láske. Existujú dva spôsoby. Prvá možnosť je odviesť sa izraelským autobusom na hranice a odtiaľ pokračovať palestínskym autobusom. Jednoduchšia možnosť je však nasadnúť na palestínsky autobus v centre Jeruzalema a odviesť sa do Betlehema priamo.
Vyberám si jednoduchšiu variantu a vyrážam palestínskym autobusom do Betlehema. Malou nevýhodou je, že autobus má trochu dlhšiu trasu a tak cesta trvá vyše pol hodinu.
Úplne iná atmosféra
Potom ako mi pár miestnych poradilo, som sa dostal z autobusovej zastávky do centra mesta. Po príchode nastal obrovský šok. Hneď na úvod ma prekvapilo, že Palestína ako moslimská krajina oslavuje Vianoce. Samozrejme, neoslavujú narodenie Ježiša Krista, ale komerčnú verziu Vianoc.
Niektorí zisku chtiví ľudia ma upozorňovali deň dopredu, že v deň Vianoc sa do Betlehema nedostanem, že miesto narodenia Ježiša Krista bude neprístupné. Namiesto toho mi ponúkali individuálne výlety v iných termínoch. Ja som tvrdohlavý a hovorím si, že Vianoce sú 24. decembra a nie je 23.
Tak trochu mali pravdu, ale mal som šťastie, že som stretol správnych ľudí. Centrum mesta bolo plné ľudí. Miešali sa tu tisíce turistov aj domácich. Ak by niekto čakal komorné oslavy Vianoc, tak budete na omyle. V meste sa konajú rôzne koncerty a ceremónie. Časť mesta je uzavretá. Pripravuje sa tu niekoľko stanovíšť televízií, ktoré vysielajú dianie do celého sveta.
Ako na 1. mája
V diaľke počujem burácanie bubnov a pomaly sa ku mne približuje. Mestom totiž prechádza sprievod rôznych uniformovaných osobností s bubnami, dudami, píšťalkami či inými nástrojmi. Od malých detí cez mladistvých až po starých. Účastníci pochodu sú rôzny. Mám však pocit, že ten pochod je nekonečný. Trvá to dlhé minúty. Ale je to krásne. Je to nádherná šou, ktorú sledujú tisícky ľudí lemujúc všetky ulice, cez ktoré pochod prechádza. Pre lepšiu predstavu, našiel som video s atmosférou z betlehemských ulíc.
Hlasité dunenie bubnov, ktoré sa ozývajú v úzkych uličkách miestami pripomínajú až bojový rituál stredovekej armády. Ak náhodou na chvíľku stíchnu, tak z miestnych rádií a rozhlasu sa na hlas ozývajú moderné vianočné koledy. V celom meste to vyzerá ako na veľkej narodeninovej oslave Ježiša. Akurát som nikde nevidel narodeninovú tortu. Asi by musela byť obrovská, ak by mala obsahovať vyše 2000 sviečok.
Musím sa priznať, že vôbec som nečakal takúto atmosféru a takéto slávenie Vianoc. Je to iné, nezvyčajné, ale je to krásne. Pripomínam, že hlavným cieľom návštevy mesta Betlehem je niečo iné. Chcem nájsť to magické miesto, kde sa začala písať nová história. Miesto, kde začali vôbec prvé Vianoce. Miesto, kde sa narodil Ježiš Kristus.
Mal som veľké šťastie, že jeden miestny taxikár má dobré známosti a pomohol mi k naplneniu môjho cieľa. Priviedol ma k staršiemu trochu divnému pánovi. Trochu vyzeral ako miestny mafián. Každý ho zdravil, každý ho tu poznal. A tak mňa a ešte dve ruské turistky zobral so sebou, že nás na to magické miesto zavedie.
Znie to veľmi jednoducho, ale realita je trochu komplikovanejšia. Musíme sa dostať cez tisícky ľudí. V obrovskej tlačenici nás ťahá cez dav. Keď zrazu vybočíme z uličky plnej ľudí a prechádzame cez tmavé trochu strašidelné miesto. Našťastie po krátkej chvíli chápem, že je to skratka.
A my sa zrazu ocitneme pred tým svätým miestom. Stojíme pred kostolom narodenia Krista. Pred ním stojace zábrany naznačujú, že nápor návštevníkov je enormne vysoký. Máme to šťastie, že ideme s miestnym „dobrodruhom“, pretože nás zavedie priamo dovnútra. Mám trochu blbý pocit, pretože práve sme predbehli niekoľko zájazdov z celého sveta. A ani sa nenazdáme a už sme aj vnútri. Takú rýchlosť som nečakal. Rýchlejšie sa to asi ani nedalo.
Dostávame sa s k hlavnému oltáru, kde je vstup do podzemia, kde sa nachádza to magické a asi najsvätejšie miesto. V tom nás opustí a hovorí, že na nás počká pri východe. Vchádzame k miestu bez nášho sprievodcu a asi aj viem prečo.
Sväté miesto, teda miesto, kde sa narodil Ježiš Kristus je označené striebornou hviezdou alebo skôr slnkom, ktoré je vyobrazené v mramorovej podlahe. Je to veľmi malá kaplnka. Ako tak prichádzam k tomuto, pre kresťanov významnému miestu, začína boj s časom. Aby sa celý rad pohyboval dostatočne rýchlo a aby sa nestalo, že na danom svätom mieste niekto bude dlhšiu dobu, tak hneď vedľa je človek, ktorý každých desať sekúnd kričí, aby som pustil ďalších.
Trochu ma mrzí, že atmosféra na tomto svätom mieste je ako v rade na obede. Zober si a vypadni, pretože za tebou stoja ďalší. Tento nepríjemný moment mi však silný emocionálny zážitok nenechá pokaziť. Môžem byť šťastný, že som sa dostal medzi pár tisíc šťastlivcov, ktorí navštívili miesto narodenia Ježiša Krista práve na jeho narodeniny. A že som mu mohol zaželať všetko najlepšie k 2017. narodeninám.
Cieľ som splnil. Navštívil som sväté miesto. Pri východe ma čaká náš miestny sprievodca, ktorý nás musí dostať von. V tú chvíľu vzniká malý problém, pretože dve ruské turistky, ktoré boli so mnou sa zrazu stratili. netrvalo dlho a našťastie sme sa všetci našli. Spokojne sme mu poďakovali a naše cesty sa v tento moment rozišli.
Štedrý večer
Štedrý večer som strávil netradične, bez darčekov. Večer a sviatočnú noc som prežil s náhodnou kresťanskou komunitou, s ľudmi z celého sveta. Za celý večer som počul tradičnú pieseň Tichá noc asi v desiatich svetových jazykoch. Nikomu to ani nevadilo. Bolo milé počuť text piesne napríklad v arabčine. Milým prekvapením bolo sledovať, ako tento moment prežívajú cudzinci. Spievajú ako by im išlo o život. Toľko radosti a toľko elánu som v speve ešte asi nikdy predtým nevidel.
S blaženým pocitom, úsmevom na tvári, koledou v hlave a nabitý pozitívnou energiou som si uprostred noci uvedomil, že šťastné a veselé Vianoce sa dajú prežiť aj bez darčekov.
