Farebná rozmanitosť v mexickom Campeche

Tento príbeh rozpráva o nádhernej koloniálnej architektúre v mexickom meste Campeche. Najbližšie riadky odhalia, ako to v meste vyzerá a aká je tam atmosféra?

Tento príbeh je súčasťou cestopisnej knihy Túlavé tenisky v Mexiku.

Nastal čas pohnúť sa ďalej a ísť spoznávať druhú stranu Yucatánskeho polostrova. Cieľovou destináciou bude pobrežné mesto Campeche. Z pôvodných päť hodín cesty bude asi sedem, pretože autobus po ceste zastavuje snáď na každom rohu. V každej dedine neustále nastupujú a vystupujú cestujúci. Na jednej zastávke dokonca vystúpil aj sám šofér a nechal stáť autobus plný cestujúcich na okraji malej ulice uprostred ničoho. Dúfam, že si to rozmyslel a vráti sa.

Pozerám sa z okna a vidím nekonečné scenérie pralesa. Monotónny výhľad na okolie robí z tejto trasy nudnú a nekonečnú cestu. Dlhé hodiny len stromy, stromy a zas stromy. Občas nejaká osada, dedina či mestečko. Prichádzame do mesta Escárcega, kde si dávame prestávku. Evidentne cesta je nudná aj pre samotného šoféra autobusu, ktorý sa rozhodol pre krátke spestrenie svojej práce v reštaurácií na autobusovej stanici. Aspoň mám pár minút na krátku prechádzku po okolí stanice. Šofér nasadá do autobusu, to znamená, že pokračujeme v nudnej ceste.

Populárne

Čo sa dá stihnúť za víkend v Miláne?

Populárne

Sofia, od staroveku, cez komunizmus až k metropole 21. storočia

Po dlhšom čase spoza stromov vykuknú trblietajúce sa slnečné lúče odrážajúce sa od hladiny mora. Je to znak, že už sme na pobreží. Verím, že sme blízko cieľa. Keď autobus zastavil na zastávke a šofér zahlásil jej názov, nemilo som zistil, že je to mesto Champotón. Do cieľa nám zostáva ešte asi hodina jazdy. Je to asi najdlhšia hodina, pretože netrpezlivo pozerám z okna a neviem sa dočkať, kedy dorazíme do cieľa.

Chýbalo len dvadsať minúť a cesta by trvala presne osem hodín, namiesto predpokladaných asi šesť hodín. Aj takto vyzerá cestovanie v Mexiku. Nie vždy sa môže človek spoľahnúť na cestovné poriadky autobusov. Rýchlo som sa ubytoval v hosteli v centre mesta a rozhodol som sa vyraziť na večeru.

Gurmánska špecialita

Ani som sa nestihol rozhliadnuť po okolí a moju pozornosť pútala azda najromantickejšia ulica mesta. Vyzerá ako z romantického filmu. Dláždená ulica, kde namiesto áut nájdeme stoly a stoličky reštauračných terás. Nad celou ulicou svietia žiarovky, ktoré vytvárajú dokonalú romantickú atmosféru. Niečo podobné som už videl v meste Puebla. Našiel som malú reštauráciu s tradičnými, ale aj menej tradičnými mexickými pokrmami.

Očami prechádzam jedálny lístok a zastavím sa pri jedle tacos con camarones y fresas. Sú to klasické mexické tacos s krevetami a omáčkou s príchuťou jahody. Na prvý pohľad je to neobvykle zvláštna kombinácia. To musím vyskúšať. Dokonca som si hneď objednal dvojitú porciu. Ešte nikdy som nevidel plávať krevety medzi jahodami v svetločervenej omáčke.

Po večeri som sa rozhodol ísť k moru, kde je taktiež malecon, teda betónová promenáda. Malecon v meste Campeche je perfektný. Celá promenáda je rozdelená na tri časti. Najbližšie k moru je časť určená pre chodcov, kde sa dá takmer po celej dĺžke promenády sadnúť. Stredný pás slúži bežcom a posledný
pás je určený pre cyklistov. Malecon je od cesty oddelený alejou paliem. Je to trochu zvláštne, ale až dnes, takmer po dvoch mesiacoch v Mexiku, vidím ľudí aktívne športovať. Nie sú to len turisti na bicykloch z požičovne, ale miestni obyvatelia.

Po západe slnka, kedy je teplota ideálna na športovanie, sa množstvo domácich vybralo za športom na promenádu. Prvýkrát v Mexiku vidím premávať sa ľudí na kolieskových korčuliach. Začínam mať pocit, že som asi opustil Mexiko a prišiel na inú časť planétu. Očividne sa niektorí Mexičania vážne snažia bojovať s obezitou. Mimochodom Mexiko dlhodobo úspešne okupuje prvé priečky svetovo najobéznejších ľudí. Takmer každý tretí Mexičan trpí obezitou. Myslím si, že obyvatelia mesta Campeche sa snažia, aby sa dostali z tejto nelichotivej priečky tabuľky.

Pri prechádzke po promenáde po dlhej dobe môžem vidieť aj krásne postavy Mexičaniek, ktoré svojím zjavom potešia každé mužské oko. Na moje prekvapenie je ich tu naozaj veľa. Niektoré pri behu počúvajú
hudbu, iné sledujú v telefóne obľúbenú telenovelu, ale sú aj také, ktoré funia, akoby práve zabehli maratónsky beh.

Všetci však majú spoločný cieľ – zhodiť kilogramy a zbaviť sa kalórií zo sladených nápojov. Malecon v Campeche je úchvatné miesto na stretávanie sa s priateľmi alebo len tak na oddych. Je to krásne miesto, kde som odpočíval až do neskorých nočných hodín.

Farebná rozmanitosť v Campeche

Mesto Campeche, celým názvom San Francisco de Campeche, bolo založené v roku 1540 na mieste bývalej mayskej osady. Názov mesta je skomolením mayského názvu Ah-Kim-Pech. Po príchode španielskych kolonizátorov sa mesto radikálne zmenilo. Dostalo nový názov a nový vzhľad v podobe koloniálnej architektúry. Ulice centra mesta obklopujú pestrofarebné koloniálne domy s veľkými zamrežovanými oknami. Paleta farieb na fasádach domov je nevšedne pestrá. Okrem žltej, ružovej, zelenej, červenej môžeme nájsť v meste aj sýtomodrú alebo hnedú farbu.

Zaujímavé sú domy s rôznymi kombináciami odtieňov. Napríklad dom s oranžovou fasádou a modrými veľkými vstupnými dverami a oknami. Domy sú väčšinou prízemné, prípadne s jedným alebo dvomi nadzemnými poschodiami. Na poschodiach sú malé balkóny s rôznymi kvetmi, ktoré prispievajú k farebnej
pestrosti budov. I keď všetky domy tvarom vyzerajú rovnako, je medzi nimi náročné nájsť dva domy s fasádou rovnakej farby. Miestami až rozprávkovú atmosféru ulíc rušia len zaparkované autá.

Populárne

Za pamiatkami, do večného mesta

Centru mesta dominuje Katedrála Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Katedrála bola pôvodne postavená len s jednou vežou, pravou. Až neskôr bola postavená druhá veža s hodinami. Exteriér katedrály je zdobený dekoráciami v barokovom štýle. Interiér katedrály je zdobený len mierne, žiadne veľké fresky ani monumentálne sochy tu nečakajte. Z našich končín vieme, že kostoly sú miestom s chladnejším vzduchom, a preto sú v lete ideálnym miestom úkrytu pred slnečnými lúčmi.

Katedrála v Campeche má však opačný problém. Teplota vzduchu v katedrále nie je ani o pol stupňa nižšia ako vonku. Pod obrazmi krížovej cesty sú na bočných stenách pripevnené ventilátory, aby sa veriaci cítili aspoň trochu komfortne. Pred každou svätou omšou musí kostolník každý jeden ventilátor ručne zapnúť. Nezávidím mu jeho prácu. Nezávidím ani kňazovi, ktorý musí v dlhom rúchu slúžiť omše. V katedrále je totiž nesmierne horúco.

V minulosti bola katedrála určená len bielym európskym veriacim. Všetky ostatné rasy vrátane domácich indiánskych obyvateľov museli za bohoslužbami chodiť do malého kostolíka dva bloky od katedrály. Na začiatku španielskej kolonizácie sa v meste vyskytovala obrovská diskriminácia a rasizmus. Španieli doslova pohŕdali pôvodnou kultúrou. Vedľa katedrály je ukrytá meditačná záhrada, kde sa však meditovať
nedá, pretože je tam až príliš rušno.

Oproti katedrále je hlavné námestie s parkom. Uprostred stojí veľký altánok s príjemným barom. Avšak nie vždy tu altánok stál. V minulosti sa námestie niekoľkokrát menilo. V dobách minulých stála uprostred parku veľká fontána. Ešte predtým bol na mieste dnešného parku cintorín pôvodných obyvateľov. Predovšetkým pre deti je najväčším lákadlom v parku kŕdeľ holubov čakajúcich na drobky z jedla.

Spoločným znakom koloniálnych miest je Guvernérsky palác postavený na hlavnom námestí. Výnimkou nie je ani mesto Campeche. Krásna žltá budova s arkádovým priečelím v minulosti slúžila ako sídlo guvernéra. Dnes je tam umiestnená knižnica a zaujímavé múzeum, kde sa človek dozvie o histórii mesta, o pirátoch, lodiach a ich navigačných praktikách. Hneď oproti stojí podobná arkádová budova červenej farby s množstvom obchodov.

Oproti katedrále je na hlavnom námestí postavený dom, kde sa ručičky hodín zastavili niekedy okolo roku 1700. Panuje tu atmosféra, ktorá sa nezmenila už tristo rokov. Reč je o kultúrnom centre Casa 6. Pri návšteve múzea sa človek vráti do minulosti a dokáže si vychutnať atmosféru z doby 18. storočia.

Okrem iného môže návštevník na vlastné oči vidieť podmienky, za akých žili obyvatelia vyššej spoločenskej triedy. Pri sliedení po dome návštevník narazí na dobovú posteľ, dobový nábytok alebo dobové oblečenie. Pozorný návštevník si všimne aj taký malý detail, akým je dobový nočník. Nechýba
vkusne zariadená obývacia miestnosť s rodinnými portrétmi na stenách, so stolíkom a hojdacími kreslami uprostred, nad ktorými visí bohato zdobený luster. Oko vnímavého návštevníka nepriehľadne fakt, že luster so žiarovkami musel byť do domu privezený neskôr.

V dome nechýba ani kuchyňa s dobovými nástrojmi a predmetmi. Uprostred domu v tvare štvorca sa rozprestiera átrium, okolo neho sú arkádové chodby. V období dažďov sa dá vyhnúť kvapkám vody a naprieč domom sa dá dostať do jeho odľahlých častí po obvode domu.

Za rohom, len pár krokov od hlavného námestia, stojí Palacio Municipal. Robustná a pompézna žltá stavba dnes slúži ako radnica mesta. V minulosti slúžila budova ako lazaret pre vojakov. Neskôr sa lazaret zmenil
na trhovisko a to sa stalo populárnym miestom k stretávaniu ľudí. Dôvod, prečo sa tak stalo práve na tomto možno bizarnom mieste, je trochu vtipný. V dobách lazaretu pre vojakov bol tento palác ako jediná stavba v meste vybavený ventilátormi. Preto sem ľudia často chodili za osviežením.

Mesto prešlo viacerými zmenami aj v minulom storočí. Radnica sa rozhodla posunúť pobrežie a tým pádom zväčšiť územie mesta. Dodnes je vidieť, že more sa nachádza od obranných hradieb približne 250 metrov. Nový priestor sa stal útočiskom pre podnikateľov, ktorí na novom mieste postavili hotely a komerčné centrá. Radnica mesta mala megalomanské plány. Na pobrežie bolo privezené obrovské množstvo piesku za účelom vytvorenia pláže a nového turistického letoviska. Len si predstavte, aké by to bolo krásne opustiť pestrofarebné koloniálne ulice a hneď byť na pláži.

Príroda má však obrovskú moc a je ďaleko silnejšia ako človek. Na pobrežie Campeche sa prirútil hurikán a väčšina piesku sa stratila na morskom dne. Z veľkolepých plánov o novej pláži ostali len oči pre plač a množstvo vyhodených peňazí do vzduchu. V tomto prípade do vody. Mimochodom, pri prechádzke na pobreží mesta Campeche som si uvedomil jednu zásadnú vec. Na východnom pobreží polostrova Yucatán, napríklad v letoviskách Tulum alebo Mahahual, je more omnoho divokejšie. Takisto tam neustále fúka svieži vietor. Na pobreží Campeche je to úplne inak.

Hladina mora je pokojná, takmer žiadne vlny, pretože mesto leží na pobreží pokojného Mexického zálivu. Chýba tu aj svieži vánok, ktorý by zmiernil vysoké horúčavy, čo je možno škoda. V tomto období teploty atakujú každý deň výšku teplomera 35 °C.