Expedícia Baltik I. Riga

Dlho som plánoval a premýšľal či sa oplatí navštíviť štáty Baltu. Po pozitívnych skúsenostiach z Poľska som sa rozhodol, že dám Pobaltským krajinám šancu. A neoľutoval som to. Pobaltské krajiny rozhodne majú čo ponúknuť. Myslím, že by mali byť na zozname každého cestovateľa.

Rozhodol som sa, že na konci septembra sa vydám na expedíciu po baltských hlavných mestách. Cieľom je dostať sa až do Fínska, do mesta Helsinki. Podarí sa mi to? To sa dočítate….

Moje putovanie začína trochu netradične, v Berlíne. Do Pobaltských krajín sa síce dá dostať aj z okolitých letísk, ale pre vyznávača low cost cestovania nie sú možnosti príliš cenovo dostupné. Celkové náklady na spiatočnú letenku z Berlína spoločnosťou Ryanair boli približne 25€. Cesta do Berlína a späť so zľavou a perfektným načasovaním za ďalších asi 20€. Takže spiatočná cesta celkovo približne 45€.

Ranný let z Berlína do hlavného mesta Lotyšska trval len krátko, a ja už pristávam v Rige na letisku. Je koniec septembra a prekvapuje ma veľmi teplé počasie.

Trochu histórie

K tomu, aby sme pochopili súčasný stav všetkých troch Pobaltských krajín, musíme si trochu zopakovať dejiny. Pobaltské krajiny Lotyšsko, Litva a Estónsko sú súčasťou zaujímavého vzťahu. Tri štáty sú ako tri deti, o ktoré neustále bojujú rodičia Nemecko a Rusko a nevedia sa dohodnúť na starostlivosti. Vo všetkých troch krajinách je vidieť veľmi výrazný vplyv Nemecka či Ruska. Najviac asi v architektúre.

V 14. storočí sa Nemci začali v Lotyšsku rozširovať. Riga bola súčasťou veľkej výstavby manufaktúr či tovární. Na konci 18. storočia padlo Lotyšsko do rúk Ruského impéria. Do tejto doby patrilo Lotyšsko práve Nemcom. A preto vidíme silný vplyv Nemecka a neskôr aj Ruska. V minulosti bolo mesto Riga druhé najvýznamnejšie mesto ruského impéria, po Petrohrade. Prístav patril k najvyťaženejším. Na začiatku 20. storočia veľký rozmach mesta pokračoval a Riga sa zväčšovala. Na začiatku 20. storočia mala Riga pol milióna obyvateľov. Riga sa stala dôležitým centrom ruského cára. Rok 1919 bol dôležitý rok pre celý Baltský región. Krajinám už došla trpezlivosť v hádaní sa medzi Ruskom a Nemeckom a tak získali slobodu. No nie na dlho. Prišla vojna, prišiel komunizmus a o tej pravej slobode môžeme hovoriť až po revolúcii.

Nezávislosť a sloboda

Vieme, že roky 1988 a 1989 boli veľmi hektické. Nielen pre nás, ale aj pre susedov z Pobaltských krajín, pretože si vyspievali slobodu. Tak, ako sa u nás námestiach počas nežnej revolúcie štrngalo s kľúčmi, na Pobaltí sa spievalo v ľudskej reťazi. Vytvorili totiž reťaz dlhú vyše 500 km naprieč celým Baltom. A ako sa všetci držali za ruky, tak začali spievať. Tým si získali slobodu a nezávislosť. Spev, ktorý sa ozýval naprieč celým Baltom dodal odvahu všetkým obyvateľom a dokázali sa vzoprieť Rusku.

V centre mesta Riga stojí dodnes na širokom bulvári lotyšská socha slobody. I keď sa ju neskôr snažili komunisti zničiť, alebo nahradiť sochou Lenina, Riga si svoju nezávislosť postrážila.

Riga a jej Súčasnosť

Riga má svoje najlepšie roky za sebou. V 90 rokoch žilo v meste 900 000 obyvateľov, dnes je to len okolo 700 000. Nie veľmi ekonomicky vyspelá krajina sa radikálne zmenšuje od vstupu do EÚ. Odvtedy opustilo Rigu či Lotyšsko asi 20% obyvateľov. Avšak to na kráse nič nemení. Hovorí sa, že Riga je označovaná, za najkrajšie mesto Európy. A ja vám z neho kúsok ukážem.

Z letiska som si to namieril autobusom rovno do mesta. Vystupujem pri hlavnej vlakovej stanici. Kúsok od stanice sa nachádzajú zaujímavé stavby. Stavby, ktoré pripomínajú letecké hangáre, kde sa v minulosti vyrábali vzducholode. Dnes by sme tu asi ťažko hľadali lietadlá v centre mesta. Nachádza sa tu totiž trhovisko, kde miestni predávajú takmer všetko, čo sa dá predať. Ryby, pečivo, ovocie, zelenina, domáce potreby, oblečenie, dekorácie, starožitnosti, domáce ručné výrobky…

Ideme na pamiatky

Neďaleko trhoviska sa nachádza budova, ktorá až náramne pripomína ten komunistický palác v centre Varšavy. Je to národná akadémia vied Lotyšska. Z trhoviska moje kroky smerujú do historického centra mesta.

Centrum mesta si zachovalo svoj historický charakter. Malé a úzke uličky lemované krásnymi historickými domami z 15. až 19. storočia rôznych architektonických štýlov. V celku ma prekvapila čistota mesta. Dostávam sa k radnici na radničné námestie – Ratslaukums. Výhľad na radnicu je pekný. Vkusná, upravená budova radnice sa na toto námestie veľmi hodí. Oproti radnici stojí krásne dekorovaná budova „černohlavcov“ – Melngalvju nams. Možno si poviete, ako je dobre zachovalá, pretože vyzerá byť veľmi stará ako by bola zo 14. storočia. Avšak budova je veľmi nová. Pri rekonštrukcii v 1999 budovu zrekonštruovali tak dobre, že z nej nenechali zachovaný žiaden historický artefakt. Vlastne postavili úplne novú budovu, ktorá vyzerá ako keby bola z minulosti.

Budova „černohlavcov“

Hneď vedľa radničného námestia sa nachádza Rīgas Sv. Pētera baznīca. Je to katedrála sv. Petra. Jeho veža je na prvý pohľad veľmi robústna a impozantná. Na druhý pohľad tiež, pretože meria až 123 metrov. Na opačnú stranu od radničného smerom na sever sa nachádza námestie Doma Laukumus, kde sa je krásny pohľad Katedrálu svätého Jakuba a na evanjelickú katedrálu Rīgas Doms.

Traja bratia

Aj tak sa prezývajú tri na sebe nalepené historické budovy známe ako Traja bratia. Je to najstaršia zachovaná trojica obytných domov v pôvodnej podobe z konca 16. storočia. Domy sú na svoj vek veľmi zachované, pretože nebola na nich vykonaná žiadna rozsiahla stavebná úprava. Domy na ulici Maza Pils iela s popisnými číslami 17, 19 a 21 sú ikonou histórie mesta Riga.

Traja bratia

Na konci ulice sa nachádza prezidentské sídlo a národné múzeum v budove hradu s neoklasicistickou architektúrou. Smerom na severovýchod od hradu po obvode historického mesta môžeme nájsť švédsku bránu, historické hradby a kasárne na ulici Torna iela. Na konci ulice sa tiež nachádza vojenské múzeum s krásnou prašnou vežou.

Myslím si, že Riga nie až tak okupovaná turistami ako mestá ako Praha či Viedeň a už vôbec nie na konci septembra. I keď taktiež patrí do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. A to je v tomto prípade super, pretože prázdnymi uličkami sa dá pochodiť celé širšie centrum mesta. A nikto sa nemotá pod nohami a nezavadzia.

Obvod mesta lemujú stromy

V tesnej blízkosti historického centra mesta sa nachádza veľký park s kanálom, kde sa dajú požičať loďky. Byť tu v lete, tak ma čaká večerná romantická plavba ako z filmu. Po chvíľke zisťujem, že takých pekných parkov tu je niekoľko a obklopujú celé historické centrum mesta. V blízkosti sa nachádza budova opery či národného divadla. Zaujímavosťou je, že divadlo malo vedľa postavenú samostatnú elektráreň.

Vzhľadom k historickým udalostiam, kedy v Lotyšsku vládli viacerí vládcovia, je v meste vidno rozdielnosť kultúr či náboženstva. Okrem kresťanských či protestantských kostolov sú v meste aj pravoslávne chrámy. Najznámejší a podľa mňa aj najkrajší je Chrám Kristovho narodenia.

Chrám Kristovho narodenia.

Veľmi ma prekvapuje lotyština ako jazyk. Zisťujem, že má veľmi blízko k Slovanskému pôvodu. I keď veľmi nerozumiem, ale niektoré slová sú pochopiteľné. Pripomína mi to ako keby sa Slovák poriadne opil a motal sa mu jazyk. Asi tak znie lotyština. Napríklad národné múzeum sa nazýva Nacionalais Makslas Muzeis. Keď už sme pri jazyku, tak veľmi ma prekvapuje, že veľa ľudí tu hovorí okrem ruštiny aj dobre anglicky.

Drevené domčeky a mrakodrapy

Na druhý deň vstávam do úplne inej Rigy. Slnečné počasie sa zmenilo na veľmi zamračené. Mňa to však neodradí a z centra mesta sa presúvam na druhý breh rieky Duagawa. Na nábreží rieky sa nachádza dlhá promenáda, ktorá je však z centra mesta veľmi ťažko dostupná, pretože je nutné prekonať šesť prúdovú cestu a k tomu dve koľaje električiek. Cez rieku je postavených niekoľko mostov a každý je jedinečný. Vlakový most je celý železný s vysokými oblúkmi, ďalej sa nachádza cestný most, ktorý mi trochu pripomína Paríž, pretože na začiatku sa nachádzajú stĺpy s krásnymi lucernami. Ďalší cestný most sa až nápadne podobá lanovému mostu z 500€ bankovky. Neviem teda, kto z vás vôbec niekedy držal túto fialovú bankovku.

Na druhom brehu narazím na centrum s vysokými modernými stavbami. Moderné kancelárie či byty, zakrývajú časť mesta, ktorá je trochu odlišná. Za nimi sa totiž nachádzajú staré drevené domy miestnych ľudí, ktorí žili v meste tak trochu odstrčení. Boli to ľudia, ktorí nepotrebovali luxus a pompézny dom. Žili v drevených domoch a boli šťastní.

Celá oblasť na druhom brehu rieky je veľmi pokojná. Ďaleko od ruchu veľkomesta, ale stále v krásnom prostredí. Je tu totiž obrovský park s jazierkami a ďalšími vodnými prvkami. Na konci parku stojí veľký pamätník odkazujúci sa na II. svetovú vojnu.

Ceny

Vzhľadom k tomu, že mesto Riga sa nachádza v nie veľmi bohatom regióne Európy, tak ceny sú veľmi nízke ceny. Podobné ako u nás, niečo je lacnejšie niečo drahšie. Napríklad cena jednoho lístka do MHD stojí 2€. Ceny za jedlo sú podobné, dovolím si tvrdiť, že možno trochu nižšie. Menu hlavné jedlo, polievka a dezert za 6€. Ubytovanie v hosteli sa pohybuje taktiež okolo 6€ za noc. Ak chcete trochu lepšie ubytovanie, tak za 30€ na noc pre osobu.

Cestovanie po Balte je veľmi jednoduché. Vo všetkých troch Baltských krajinách jazdia žlté autobusy Ecolines, ktorých ceny sú veľmi nízke a služby veľmi vysoké. Je to asi na úrovni našich žltých autobusov od spoločnosti RegioJet.

Po dvoch dňoch v Rige začína pršať, tak je na čase sa presunúť niekam ďalej. Ďalšia zastávka je návšteva Litvy a jej hlavného mesta Vilnius.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *