Rozprávkový Hrad Colomares nie je vlastne ani hrad
V španielskom meste Benalmádena je na miernom návrší postavený rozprávkový hrad Colomares. Vyzerá ako hrad, ale nie je to hrad. Je to historický pamätník.
Colomares ako spomienka
Hrad Colomares bol otvorený v roku 1992 na počesť 500. výročia výpravy Krištofa Kolumba a zároveň výročie objavenia nového sveta.
Sedím vo vlaku z Málagy do mesta Benalmádena. Sledujem ako je celé pobrežie husto osídlené. Domy sa tiahnu od pobrežia Stredozemného mora až po vysoké kopce. Po približne 30 minútovej ceste vlakom z Málagy vystupujem na zastávke Torremuelle. Je to zástavka pod mestom Benalmádena.
K hradu Colomares ma čaká asi polhodinová prechádzka do kopca. Cestu mi spríjemňujú výhľady na kopce a hory. Prechádzam popri množstve olivovníkov a moje nohy dostávajú v strmom kopci docela zabrať.
Na malú chvílu sa zastavujem, otočím sa a vidím krásny výhlad na pobrežie. A to ešte nie som úplne hore. Zdolávam posledné stovky metrov kopcovitého terénu. Blížim sa do mesta. Na okraji mesta je množstvo nových moderných domov. Veľa z nich vyzerá prázdnych. Väčšina z nich sú letné sídla bohatých obyvatelov západnej prípadne severnej Európy.
V diaľke vidím prvé vežičky hradu Colomares a ako sa k nemu približujem, tak mi príde viac a viac zaujímavejší. Hrad Colomares má veľa vežičiek, oblúkov, kamenných reliéfov a rôznych dekorácii, ktoré symbolizujú samotnú plavbu a objavenie nového sveta. Na prvý pohľad sa mi hrad javí ako ďalšie gýčové a mierne bláznivé dielo Antoni Gaudího, ale nie je to tak.
Hrad Colomares zblízka
Po zaplatení vstupného 3€ som vnútri a môžem obdivovať toto dielo zblízka. Najkrajšie prvky hradu sú rôzne socharské dekorácie, ornamenty a bez pochyby samotné kamenné lode Krištofa Kolumba.
Pinta, Niña a Santa María sú najznámejšie lode výpravy Krištofa Kolumba a tie tu predsa nemôžu chýbať. Výsledkom šikovných ručičiek španielškych sochárov sú kamenné kópie týchto lodí. Tento architektonický skvost na prvý pohľad môže nadobúdať dojem, že je to stredoveké sochárské dielo. Lenže je to mladá stavba z konca minulého storočia.
V interiéri hradu je malé múzeum, kde sú umiestnené historické a osobné artefakty známeho moreplavca. Tento hrad Colomares ukrýva napríklad mapu z 15. storočia, kde bolo zakreslené územie „Nového sveta“. Konkrétne ostrov Hispañola (kde dnes leží Haiti a Dominikánska Republika) a územie dnešného Mexika.
Tak ako ja si píšem zápisky a poznámky na svojich cestách, aj Krištof Kolumbus si písal poznámky. Jeho vyše 500 rokov staré rukopisy môžeme obdivovať v sklenených vitrínach. Práve teraz pri pohľade na jeho zápisky si uvedomujem že mám predsa len niečo spoločné s touto historicky významnou osobnosťou.
Zároveň si uvedomujem, aké je dôležité si písať poznámky a pocity z rôznych ciest, pretože sa stávajú súčasťou akéhosi dedičstva pre ďalšie generácie. Teší ma, že aj ja prispievam k tomuto dedičstvu.
Stojím na kamenných terasách hradu Colomares a nechávam sa unášať pohľadom na nekonečné pobrežie. Podo mnou sa rozprestiera Stredozemné more – pokojné, modré a trblietajúce sa v slnečnom svetle. Jemný morský vánok prináša vôňu soli a ja si predstavujem šum vĺn, ktorý sa mieša s tichom tohto zvláštneho miesta.
Na druhej strane obdivujem malé vežičky a oblúky hradu, postavené ako pocta objaviteľovi Krištofovi Kolumbovi, ktoré vytvárajú okolo mňa kulisu ako z rozprávky. Medzi mozaikami a kamennými detailmi sa na chvíľu zastavím a predstavujem si dávne časy moreplavcov, ktorí sa z brehov Španielska vydávali do neznáma.
Keď sa pozriem na horizont, kde sa more stretáva s oblohou, mám pocit, akoby sa svet na okamih spomalil. Je to tiché, krásne miesto – miesto, kde človek len stojí, dýcha slaný vzduch a obdivuje nekonečnú modrú diaľku Stredozemného mora.
