Veľká párty v meste Amsterdam

Je máj, lásky čas a ja som vyrazil na ďalší výlet. Tentokrát cestujem na víkend do Amsterdamu. Party, sex, drogy, rock’n roll a samozrejme plavba na lodi v kanáloch Amsterdamu. Je to tak trochu spontánny výlet na poslednú chvíľu. V utorok naplánovaný a v sobotu a nedeľu uskutočnený. Ani sa nenazdám a ja už vystupujem z vlaku na Amsterdam Centraal.

Nádherná budova hlavnej stanice v Amsterdame je cieľom tisícok turistov z celého sveta. Námestie pred stanicou je úplne plné. Najväčšou zaujímavosťou tejto stanice je obrovský parkovací dom pre tisícky bicyklov rôznych veľkostí, farieb, či značiek. Pred stanicou sa nachádza stanovište lodí. Tisícky turistov denne tu nasadajú do lodí, aby sa mohli povoziť po známych amsterdamských kanáloch. A neváham a nasadnem aj ja.

Lode, loďky, lodičky

Dostávam sluchátka a započúvam sa do komentovanej prehliadky kanálov. Vyrážame zo stanice a smerujeme najprv k modernej štvrti s modernými budovami. Po chvíľke prejdeme cez staré doky a už sme aj v centre mesta. Kochám sa krásnym výhľadom z lode na aleju rozkvitnutých stromov lemujúcu kanál. Spoza stromov vykukujú úzke a vysoké domy s typickou architektúrou, ktoré dýchajú atmosférou Amsterdamu. Všetky tieto scenérie sú mi veľmi známe z filmu Hviezdy nám nepriali.

Končím s plavbou a je na čase si prejsť mesto na sucho. Jednou z prvých pamiatok v meste Amsterdam je známy Hotel Victoria. Tento hotel patrí k najstarším a najviac ikonickejším hotelom v celom Holandsku. Funguje už od roku 1890. Mimochodom je to prvý hotel s elektrickým osvetlením.

Hneď naproti sa nachádza pekný kostol sv. Nicholasa, ktorý je jedným zo symbolov hlavného mesta Holandska. Urobím si selfie a už letím do centra. Dostať sa do centra mesta od stanice je veľmi jednoduché. Od stanice totiž vedie široký bulvár smerujúci priamo do centra mesta ku kráľovskému palácu. V prípade využitia verejnej dopravy, tak je to zastávka Dam.

Palác, sídlo kráľov sa nachádza na veľkom námestí, kde nechýba núdza o turistov. Hneď za palácom sa nachádza pekný gotický kostol z 15. storočia. Oproti palácu sa nachádza ďalšie miesto pre fotku. Je to pamätník obetiam druhej svetovej vojny. Myslím si, že pamätník nie je jediný ťahák, prečo je tu toľko turistov. Na námestí je množstvo reštaurácii či barov, pouličných umelcov, kúzelníkov či predajcov výletov do okolia. Je to miesto, kde je neustály život vo dne aj v noci.

Židovský príbeh

Je na čase sa presunúť ďalej. Opúšťam hlavné námestie Dam a smerujem na severozápad. Prechádzam cez prvý kanál, druhý kanál, tretí kanál. Keď tu prichádzam do cieľa. Kostol Westerkerk. Veľmi sa mi páči architektúra tohto kostola, pretože je celý relatívne tmavý, ale má biele vonkajšie obrysy. Kostol s podobnými obrysmi som len ešte nikde inde nevidel.

Mesto Amsterdam je spojené s príbehom o židovskej rodine a o hlavnej postave Anne Frankovej. Kto nepozná tento príbeh, doporučujem mu prečítať knihu denník Anny Frankovej. V skratke, je to o skrývaní židovskej rodiny v podkroví domu pred nemeckými vojakmi počas druhej svetovej vojny. Hlavnou postavou je Anička, ktorá si písala denník v ktorom popisuje každodenné strasti a slasti a celý príbeh ukrytej rodiny. Na mieste sa dnes nachádza múzeum. Kde ho nájdete? Je to veľmi jednoduché, hľadajte dlhý rad zvedavých turistov. Áno, si tu správne, aj oni čakajú na vstup.

Turizmus je problém

Myslím si, že mesto Amsterdam vôbec nie je určené pre milovníkov architektúry či pamiatok. Do Amsterdamu sa cestuje hlavne za zábavou. A to v centre mesta je vidieť. Za jedno sobotné popoludnie som stretol asi 6 skupiniek mladých, čo sa lúčili so slobodou. Na obed v nálade a na večer hodne pripití a nadrogovaní turisti dávajú o sebe vedieť. Ich hlučné správanie je trochu obťažujúce. Po celodennom chodení po meste začínam byť hladný. Nastal ten správny moment sa ísť niekam najesť. Ako tak chodím, zisťujem, že Holandsko vlastne ani nemá svoju typickú kuchyňu a svoje tradičné pokrmy. Prechádzam po ulici a vidím známe americké rýchle občerstvenie, čínsku kuchyňu, argentínsku, ruskú, taliansku kuchyňu, indickú, mexickú, americkú, japonskú a veľa ďalších. Začínam mať pocit, že som na festivale svetového jedla. Vyberám si tú najmenej zaplnenú reštauráciu s talianskou kuchyňou. Bol som trochu unavený, tak som sa v reštaurácii zdržal trochu dlhšie, aby som si oddýchol. Keď som vyšiel von, tak obraz mesta sa zmenil.

Po západe slnka

Po západe slnka sa centrum mesta zmení na jednu veľkú párty. Plné bary, reštaurácie a kluby. Ak sa chce človek niekam dostať, tak si vystojí rad a nie je ešte isté, či ho tam pustia. Ak sa povie Amsterdam, tak každý si spojí toto mesto s legálnou marihuanou. Po západe slnka je cítiť aróma zelenej bylinky úplne všade. Charakteristická aróma začína vplývať asi aj na mňa a mám pocit, že začínam byť takpovediac zhúlený. A to som ani nikdy nedržal joint v ruke. V tomto meste je všetko možné.

Okrem legálnej marihuany je pre Amsterdam typická štvrť s červenými svetlami. Po západe slnka sa vo výkladoch začnú predvádzať sporo odeté plastikové živé bábiky. V ten moment sa celá štvrť zaplní nadržanými mužmi či ženami. Dvadsať minút za 50€ s umelou ženskou. No nevyuži túto akciu. Na ani jednej “tanečnici” vo výklade nebola vidieť prirodzená krása. Všetky mali na sebe centimetrovú vrstvu mejkapu a silikóny. Ak by si slečna kýchla, tak sa poriadne zapráši a nikto by ju ani nespoznal. Žiadna prirodzená krása, len umelá náhrada. Ale takto to asi v tomto svete chodí.

Celé ulice sa zmenili na jednu veľkú párty. Všade plno opitých a nadrogovaných ľudí. Tlačenica všade, že sa nikde nedá pohnúť. Ak sa chcete vyhnúť niekomu na ulici, tak asi skočiť do kanála. Nočné kluby úplne preplnené. Neviem si predstaviť, ako tam ľudia tancujú. Ja som sa dostal asi len dvadsať metrov od vchodu do klubu, potom som to vzdal.

Vzdávam to, idem spať

Je nedeľa osem ráno. Spal som asi päť hodín, ale nevadí, idem sa pozrieť do mesta a dať si raňajky. Vychádzam z ubytovania a hneď pri vchode na mňa čaká nepríjemné prekvapenie. Niekoho vyvrátená večera. Urobím veľký krok a pokračujem ďalej. Možno sa len niekomu urobilo nevoľno, pomyslím si. Avšak tento darček pri dverách nie je jedinečný. Podobne značkované chodníky boli aj ďalej. Skoro ráno už pracovala v centre mesta skupina, ktorá mala za úlohu dať mesto po sobotnej divokej noci do poriadku. Pretože centrum vyzeralo dosť nechutne. Zvratky, fľaše od alkoholu, vreckovky, použité kondómy, cigarety, zvyšky jedla, boxy na jedlo, stratené kusy oblečenia…. Dovolím si tvrdiť, že asi na ploche 10×10 metrov sa dalo nazbierať aj pol kila odpadkov. To bola taká obyčajná sobota.

Dnes už je nedeľa

Na dnešný deň som si naplánoval trochu tej kultúry, umenia a odpočinku. Cieľom je návšteva Rijksmuseum a Van Gogh múzeum. Neďaleko múzea sa nachádza obrovský park s množstvom aktivít – Vondelpark. Na nedeľné dopoludnie či odpoludnie ideálna návšteva. Joga, beh, bicykel, či len čítanie dobrej knihy na lavičke je obľúbenou aktivitou miestnych. Park je tak veľký, až som stratil pojem o čase a zrazu je čas obeda. A po obede už ma čaká cesta smerom domov. Cestou do centra sa ešte zastavujem na miestnom trhu s tulipánmi, kde kúpim pár cibuliek a už sa chystám na cestu domov.

Na záver

Amsterdam je krásne mesto, tie kanály majú svoje čaro. Atmosféra mesta je perfektná. Avšak to, čo som videl v sobotu v noci a v nedeľu ráno, tak z toho som bol nemilo prekvapený. Už chápem, prečo v centre mesta nebývajú takmer žiadny miestny. Turistický ruch tu už prekonal svoje limity a hranice veľmi dávno a myslím si, že by sa to malo zmeniť. Ďakujem Amsterdam, prišiel som, videl som, odchádzam. Za posledný víkend som videl toho dosť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *