Zimná atmosféra v meste Štrasburg

Keď sa povie slovo Francúzsko, každý si predstaví to romantické mesto na rieke Seina s 300 metrovou kopou železa na nábreží. Asi už každý navštívil Paríž a užíval si krásne výhľady na mesto z tej spomínanej kopy železa. Dokonca možno niekto z vás už navštívil Paríž viackrát.

Poznáte aj iné mestá? Navštívili ste aj iné mestá vo Francúzsku?

Veľa z vás sa teraz zamyslí a zistí, že nie. Každý, kto navštívil Paríž má políčko France odškrnuté. Táto krajina ponúka však niečo viac len Paríž. Obrovská krajina trinásťkrát väčšia ako Slovensko nám ponúka obrovskú rôznorodosť. A ja som sa rozhodol, že z tejto krajiny precestujem trochu viac. Musím sa priznať však, že francúzsky jazyk mi v “ušiach” priveľmi nehraje, ale nenechám sa odradiť. Tentokrát som vymenil krídla za kolesá a s 50% zľavou od Regiojetu som si spravil výlet do Alsaska, konkrétne do mesta Štrasburg.

Ďalšia zastávka Štrasburg

Je presne 23:00 a autobus dáva posledné sbohom pražskému Florencu a ja sa ukladám na spánok. Vravím si: “chcem sa zobudiť až vo Francúzsku”. Z hlbokého spánku nás budí stewardka. Jemným hláskom hlási do mikrofónu: “Pripravte si doklady, nemeckí policajti nás budú kontrolovať.”

Dvaja policajti vojdú do autobusu a začnú kontrolovať rozospatých cestujúcich. No musím povedať, že to bola dôkladná kontrola. Policajt mi prehľadal celý batoh, prehádzal všetky osobné veci, urobil bordel v batohu. Kebyže mám zabalené rezne od maminky, tak určite by sa do nich zakúsol, aby zistil či sú kuracie alebo bravčové. Potom, čo policajti prehľadali celý autobus, ako colníci za tvrdej totality, pozbierali pasy, ID a všetky overili v databáze. Keď nám ich vrátili, už sme čakali, že nás pustia. Ale kdeže. Zobrali si jedného pasažiera na výsluch. A my všetci sme tam čakali. Po chvíľke sa vrátil a my sme nedočkavo čakali, čo bude ďalej. Policajt zahlásil stewardke, že si ho zoberú a nechajú na hraniciach jedného čierneho pasažiera. Aby som to upresnil, ten pasažier mal platný cestovný lístok, ale bol naozaj čierny jak moje boty. Po hodine na hraniciach nás konečne pustili.

Konečne v cieli

Ráno prichádzame do Štrasburgu, kde ma čakalo daždivé a studené počasie. Predpoveď od strýčka googla sa nemýlila. Kto by aj čakal na konci februára. Moje potulky mestom sa teda začali. Mesto je krásne s nádhernou architektúrou. Na každom rohu je tu pekáreň alebo cukráreň s plnými výkladmi sladkých dobrôt. Škoda, že cena za chutné mlsaníčka je okolo 4€ za jeden kúsok. A tak som si dal len čerstvý croissant a horúcu čokoládu.

Ako som sa túlal po meste, prekvapila ma budova hlavnej vlakovej stanice. Je to krásna budova z 19. storočia, zapuzdrená do sklenenej kapsule. Vošiel som dovnútra a hneď ma zaujali dvaja vojaci s automatickými zbraňami v rukách a po chvíľke ďalší a ďalší vojaci. A ja som pochopil prečo. Asi 75% všetkých cestujúcich boli migranti z Afriky a blízkeho východu. Musím smutne zhodnotiť, Francúzi, táto krajina Vám už dávno nepatrí. Našťastie, ako sa túlam mestom, tak samotné ulice nie sú až tak „tmavé“.

Populárne

Sofia, od staroveku, cez komunizmus až k metropole 21. storočia

V historickom centre mesta sa nachádzajú malebné úzke uličky so starými domami z 15. storočia s reštauráciami, obchodíkmi či umeleckými dielňami. Historické mesto je v obkľúčení vody. Medzi najkrajšie časti patrí štvrť Le petite France. Neviem prečo, ale trochu mi to pripomínalo Benátky alebo Amsterdam. Cez mesto preteká rieka, ktorá sa rozvetvuje a je možnosť sa po jej kanáloch odviesť s loďkou „Batorama“. Cez leto to musí byť romantika ako z katalógu. Rozhodne doporučujem navštíviť miesto Ponts Couverts, kde je most s tromi vežami. Pre krásne fotky spomínaného mostu a krásnej panorámy historického mesta určite doporučujem navštíviť Barrage Vauban.

Dominantou mesta je gotická katedrála Notre-Dame, ktorá je tak trochu obrezaná. Niežeby ju Židia obrezali, ale namiesto dvoch impozantných veží má len jednu. Asi už vtedy bolo niečo ako ekonomická kríza a namiesto dvoch veží postavili iba jednu.

To by som nebol ja, aby som niekam nevyliezol. Naposledy som behal po streche Dómu v Miláne, tentokrát leziem na kostolnú vežu v Štrasburgu. Výšľap po 300 schodoch v úzkej chodbe, to bol riadny. Asi si tam v polovici otvorím bufet s občerstvením a budem mať viac zákazníkov ako v Burger King. Celý spotený, zadýchaný a vyhladovaný som vyšiel na vrch a videl, ako vyzerá mesto z výšky 66 metrov. Vyzerá rovnako bielo a hmlisto ako dole na zemi. Kto by čakal niečo iné vo februári.

V meste sa nachádza ešte pár gotických kostolov, ktoré stoja za návštevu. Doporučujem návštevu Eglisé Saint-Paul (St. Paul‘s church), ktorý sa nachádza na križovatke vodných tokov. Place Kléber v centre je námestie, ktoré považujem za veľmi fotogenické miesto. Milovníci architektúry nájdu samozrejme nespočetne veľa zaujímavých miest na fotenie. Napríklad Palais Rohan, krásny palác z 18. storočia. Za pomyselnými hradbami historického centra sa nachádza „Jardin de la Place de la République”. Je to niečo ako veľký kruhový objazd, kde v strede sa nachádza záhrada. Na každej strane záhrady nejaký palác – konkrétne divadlo, univerzitná knižnica, Palais du Rhin, opera, či ďalšie paláce, v ktorých sídlia finančné a administratívne inštitúcie.

Štrasburg centrum inštitúcií

Keď sa povie Štrasburg, tak veľa ľudí si mesto spojí s tou inštitúciou, ktorá nám všetko rozumné zakazuje a nezmyselné prikazuje – áno sídli tu európska únia. V tomto meste sídli aj množstvo ďalších inštitúcií európskej únie. A ja si hovorím: „keď už som tu, tak sa pozriem, kde akože politici sedia“. Cieľom je budova európskeho parlamentu. Vybral som za z centra mesta po bulvári Allée de la Robertsau, ktorý lemujú krásne a honosné historické vily, v ktorých sa nachádzajú veľvyslanectvá rôznych štátov sveta. Jedna budova krajšia ako tá druhá. Podľa veľkosti a honosnosti budovy sa dalo určiť, ktoré veľvyslanectvo tu sídli.

Už sa pomaly blížim k tej modernej ozrutnej budove, keď zmením kurz a zabočím na opačnú stranu. Nie náhodou. Je tam totiž Parc de l’Orangerie. Nádherný mestský park ako z obrázku. I keď je vonku asi 5°C a hnusná zima, nájdu sa tu jedinci jazdiaci na bicykli alebo bežci, ktorí sa snažia udržať kondičku v každom ročnom období. V parku sa nachádza aj ZOO.

Vraciam sa späť na pôvodnú trasu, odhodlaný, že sa konečne dostanem k europarlamentu. Už z diaľky vidím tú hromadu skla a železa tvarovaného do kruhu. Čakám, že sa dostanem čo najbližšie. Prichádzam bližšie k budove, kde vidím nápis Vitajte vo všetkých možných európskych jazykoch. Ale asi tam nikto nie je vítaný. Je nedeľa po obede, miesto oblieha pár turistov, na vrátnici nikto, a pred vrátnicou vysoký železný plot. Celý objekt je chránený vysokým plotom alebo betónovým múrom ako nedobytná pevnosť. Takže sklamaný odchádzam, že som sa nedostal ani ku hlavnému vchodu.

Aby to bolo zaujímavejšie, cestu späť volím inú. Späť idem po druhom brehu rieky. Ako si tak idem ulicou Rue de Levant, tak vidím ako je budova európskeho parlamentu vhodená do obytnej štvrte. Predstavte si, že si postavíte dom, máte pekný dvor s terasou, pekným trávnikom a bazénom. Hneď za plotom sa nachádza vysoká sklenená ozruta, ktorá je ohniskom zla v celej Európe. Výhľad na nezaplatenie.

Radšej odchádzam a vraciam sa späť do historického mesta pozdĺž rieky, ktorá je lemovaná krásnou cyklistickou cestičkou. Tesne pred hranicou historického mesta sa zastavujem pozrieť k univerzite a botanickej záhrade. Za záhradou sa nachádza ešte astronomické observatórium. No vzhľadom k tomu, že mi začína byť zima a začína tma, odchádzam si dať teplú čokoládu.

Na záver by som chcel poznamenať, že nepríjemné zimné počasie mi nepokazilo zážitok, ale odporúčam mesto navštíviť v teplejších mesiacoch. Milovníci Alsaskej architektúry sa v tomto meste určite budú kochať krásami mesta.