Potulky v Marseille, hlavnom meste Provence

Moje putovanie krajinou galského kohúta pokračuje. Po návšteve upršaného a hmlistého mesta Štrasbourg sa vydávam na juh, do regiónu Provence a to konkrétne do najstaršieho mesta Francúzska, do Marseille. Mesto totiž bolo založené ešte za čias starobylého grécka približne 600 rokov pred Kristom.

O výlete v meste Štrasbourg sa dočítaš tu.

Bývanie v Marseille

Využívam zľavu leteckej spoločnosti Volotea a za približne 25€ spiatočne letím z Prahy priamo do druhého najväčšieho mesta Francúzska. Po prílete sa ubytujem v starom dome v blízkosti centra mesta. Je to typický starobylý dom s francúzskou architektúrou, takže sa cítim ako pravý Francúz, teda aspoň na chvíľku. Hneď pri vstupe do bytu vedľa chodby sa nachádza tmavá tajomná miestnosť s toaletou. Pokračujem ďalej do bytu a vidím krásnu, modernú spoločenskú miestnosť.

Svetlom zaliata kuchyňa spojená s obývačkou s moderným nábytkom zo známeho švédskeho obchodu. Za kuchyňou je chodba, ktorá spája obytné miestnosti so zvyškom bytu. Z chodby vchádzam do kúpeľne. Najviac ma prekvapuje veľké okno. U nás sme navyknutí mať v kúpeľni malé okienka. Ale tu je vysoké okno. Čiže vychádzam zo sprchy a cez okno je možné obdivovať moje krivky. Dúfam, že susedia si ten pohľad užili. Lebo ho už neuvidia, pretože v meste som sa zdržal len 5 dní.

Túlanie mestom Marseille

Hneď za rohom mám krásny gotický kostol Église Saint-Vincent de Paul. Smerujem ulicou La Canebière k prístavu. Na tejto ulici sa v sobotu konajú trhy, kde sa dá kúpiť všetko možné. Od suvenírov, cez starožitnosti, knihy, obrazy, hračky, nábytok, elektroniku, až po kuchynský riad. Prichádzam k prístavu, a zrazu sa mi otvárajú ústa a padá mi sánka.

Tak veľký prístav som ešte nikde nevidel. Prístav Marseille je najväčší na svete a najdôležitejší v celom Francúzsku. Po príchode do prístavu mi udrie do očí pompézna plachetnica. Bohužiaľ vstupenky sa vypredali takmer okamžite, takže som mohol tento skvost obdivovať len z brehu.

Ako milovník hradov, zámkov a pevností smerujem k pevnosti Fort Saint-Jean, ktorá bola vybudovaná za účelom ochrany prístavu. Pevnosť je verejne prístupná. Z pevnosti je nádherný výhľad na celý prístav. Lode ako na dlani. Je vidieť na všetky významné miesta v meste. Napríklad na Palais du Pharo, ktorý postavil Napoleon III., synovec Napoleona Bonaparte, Basilique Notre-Dame de la Garde, ktorá sa týči vysoko nad mestom. Všetky tieto pamiatky čakajú na moju návštevu.

Zvýšenú pozornosť treba venovať katedrále – Cathédrale La Major. Ako býva zvykom je postavená na mieste, kde sídlila pôvodná katedrála, ktorá bola zbúraná a nahradená novou. Exteriér kostola je veľmi netypický. Netradičná pásikavá fasáda azda každému návštevníkovi udrie do očí. Aj interiér ukrýva určite netypické črty.

Namiesto podlahy sa chodí po obrovskej mozaike poskladanej z miliónov kúskov. Najväčším prekvapením je, že katedrála je len bábätko medzi ostatnými katedrálami, pretože je postavená v 19. storočí. V prípade, že poznáte biblický príbeh o Lazarovi, tak práve jeho pozostatky sa nachádzajú v tomto kostole.

Filmy a futbal v Marseille

Myslím si, že mesto Marseille najviac preslávili taxikár Daniel a policajt Emilien, vo filme Taxi, alebo futbalový klub Olympique Marseille.

Ja som fanúšikom vyššie spomínaného filmu. Každému odporúčam pred cestou pozrieť si film Taxi, aby zistil, ako nás filmový režiséri klamú. Keď zistíte, že úvodná naháňačka z Taxi 3, kde uniká Sylvester Stallone sa točila na viacerých lokalitách, ktoré sú od seba vzdialené aj kilometre, tak si uvedomíte šikovnú prácu perfektného strihu. I keď sa točilo na viac miestach, vo filme navodzujú efekt celistvosti.

Na začiatku Taxi 3 vyletí Stallone zo sklenenej budovy, skočí dole, ukradne bicykel, keď zrazu sa ocitne na opačnej strane zálivu. A kukláči na korčuliach ho zrazu naháňajú z úplne iného konca mesta. Výsledkom môjho túlania po meste je zistenie, že jedna akčná scéna trvajúca 30 sekúnd sa môže nakrúcať aj na 10 rôznych miestach vzdialených niekoľko kilometrov od seba.

Paríž v Marseille

Možno ten nadpis nedáva zmysel, ako môže byť Paríž v meste Marseille? Avšak malá časť tam predsa len je. Mestská štvrť okolo ulice Rue de la République je postavená známym architektom Hausmannom. Práve spomínaný architekt navrhol mesto Paríž a dal mu svoju známu tvár. Jeho typické parížske domy stoja aj v Marseille.

Táto štvrť bola v minulosti tak trochu rozdielová štvrť mesta. Rozdeľovala centrum mesta, kde žili bohatí ľudia a chudobnú štvrť, ktorú preslávili drogový díleri. Z tejto štvrte sa produkovali drogy do celého sveta. Bola to veľmi nebezpečná štvrť z dôvodu vysokej kriminality, obchodovaním s drogami či prostitúciou. Všetko sa zmenilo, keď tajné služby z USA pri svojom pátraní po hlavnom dílerovi drog označili Marseille za drogové kráľovstvo.

Po rozbití drogového gangu sa z tohto miesta stala opustená štvrť. Na čo tam pôjdeš, keď tam drogy už nekúpiš. Toto miesto objavili rôzny umelci, ktorý sa tam usadili a zmenili drogové kráľovstvo do veľkej galérie umenia. Mesto Marseille chcelo túto štvrť upraviť a tak architekt Hausmann nechal postaviť na okraji vtedajšej drogovej štvrti niekoľko ulíc, ktoré vyzerajú ako by boli prenesené z Paríža.

Bývalá drogová štvrť sa nachádzala vľavo (západne) od paláca , v ktorom dnes funguje Hotel Dieu (známy tiež ako Intercontinental). Napravo od hotela sa nachádza spomínaná štvrť s parížskymi domami. Mimochodom táto časť mesta sa najviac zmenila v rozdelení obyvateľstva. Žije tu stredná vrstva obyvateľstva. A bohatá vrstva sa z centra mesta úplne vysťahovala na periférie, kde si postavili nové vily.

Schody, schody, schody

Nad mestom sa vysoko na kopci týči Basilique Notre-Dame de la Garde. Hovorím si, že asi sa oplatí ísť pozrieť na baziliku. Určite bude odtiaľ krásny výhľad. Pozerám do mapy a hľadám cestu hore. Našiel som. A tak sa túlam ulicami s cieľom bazilika. Prišiel som na miesto označujúce smer k bazilike. Nevidím nič iné, len schody. Po prvej stovke schodov si hovorím: „Sakra, veď ja nie som ani v polovici“. Dávam si malú pauzu na občerstvenie, pretože viem, že ma čaká ešte veľa schodov. A mám pravdu.

Schody už radšej nepočítam, a pozerám sa na mesto, ako sa mi začína znižovať k nohám a ja sa začínam cítiť ako kráľ celého mesta. Konečne prichádzam k bazilike. Keď zistím, že aj do samotného kostola vedú ďalšie schody. Moje kolená dostávajú poriadne zabrať, ale stojí to za to. Dostávam sa na najvyššiu úroveň. Nohy bolia, ale výhľad je krásny. Prístav, katedrála, pevnosť a vlastne celé mesto ako na dlani. Zo záplavy červených škridlicových striech sa vynára moderný futbalový štadión tímu Olympique Marseille.

V pozadí na konci mesta sa týčia kopce. Dlhé chvíle si užívam toho parádneho výhľadu. Je tak skvelý, až zabúdam sledovať čas. Pomaly začína zapadať slnko za obzor a ja si uvedomím, že mám ešte cestu naspäť. Predstavím si celú cestu tam a začínam rozmýšľať – hej, kde sa tu dá prespať, mne sa dnes nechce ísť dole. Nakoniec nazbieram všetky moje posledné sily a rozhodnem sa ísť späť. Cesta netrvala tak dlho, ako cesta hore. Zisťujem, že mám ešte čas, tak sa rozhodnem, že idem ešte pozrieť palác, ktorý nechal postaviť Napolenon III. Skúste si tipnúť, kde sa ten palác nachádza? Správne. Je na kopci.

Ostrov If a francúzsky Alcatraz

V blízkosti pobrežia sa nachádza pár ostrovov. Myslím, že keď mám dosť času, tak ich môžem navštíviť. Kupujem si lístky na loď a smerujem na prvý ostrov, kde sa nachádza pevnosť If. Pevnosť postavená v 16. storočí slúžila na obranu mesta Marseille. Neskôr sa pevnosť zmenila vo väzenie. Toto väzenie trochu pripomína väzenie v americkom Alcatraze. Ročne navštívi pevnosť niekoľko tisíc turistov z jediného dôvodu. Pevnosť preslávil román a následne aj film z minulého storočia. A to konkrétne román od Dumasa – Gróf Monte Christo.

Prechádzka po vtáčom hniezde

Na ostrove sa okrem väzenia nachádza veľké teritórium čajok. Čajky tu majú proste svoj domov a návštevníci ich musia rešpektovať. (Pre českých kolegov, čajka je racek.) Nad pevnosťou krúžia desiatky vtákov a strážia si svoje územie. V trávach sedia samičky, ktoré strážia nakladané vajíčka. V prípade priblíženia na malú vzdialenosť sú vtáky schopné na človeka aj zaútočiť.

Prechádzam sa po okolí pevnosti na krásnej lúke a vychutnávam si jarné slnečné lúče. Tráva tu je celkom vysoká a tak nevidím príliš pod nohy. Keď tu zrazu pod nohami vidím čajku, ktorá sedí na vajci. Ja veľmi prekvapený a čajka veľmi vystrašená. Hlasitým škrekotom evidentne čajka žiada o pomoc. Zrazu smeruje ku mne kŕdeľ vtákov naberajúc útočné tempo. Cítim sa ako známa rozprávková rybička, ktorá hľadá svojho syna.

Rýchlo beriem “nohy na plecia” a utekám do úkrytu. Bolo to len tak-tak. Som zachránený. Rýchlo som sa ukryl do pevnosti a tým pádom som nedal čajkám žiadnu šancu. Vtáci si však našli iný cieľ. Jedna slečna neznámeho pôvodu bola najprv označkovaná a neskôr sa na ňu vrhlo pár vtákov. Našťastie sa ubránila.

Nasadám na loď a smerujem na ostrov Les Iles. Je to vlastne také súostrovie, ktoré je rajom pokoja. Ak by ste chceli vidieť peknú prírodu, tak tu ju nehľadajte. Ostrov je tvorený prevažne štrkom a skalami. Na vysokých skalách sa nachádza niekoľko historických pamiatok. Pevnosti, obranné veže, či zrúcaniny sú rozmiestnené po celom ostrove. Mesto Marseille malo v minulosti veľmi silnú obranu mesta.

One comment on “Potulky v Marseille, hlavnom meste Provence”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *