S túlavými teniskami do mesta Segedín
Keď sa povie Segedín, každý z nás si predstaví gurmánsku pochúťku. Na cestách Maďarskom som navštívil mesto Szeged, po slovensky Segedín. A návštevu mesta neľutujem.
S nulovou znalosťou maďarčiny ale za to s obrovskou zvedavosťou som sa rozhodol vycestovať na juhovýchod Maďarska do mesta Segedín. S autobusom spoločnosti Flixbus sa dá pohodlne nočným spojom dostať až na okraj centra mesta.
Mesto Segedín sa nachádza na juhovýchode Maďarska neďaleko hraníc s Rumunskom a Srbskom. Mestom tečie zo Slovenska rieka Tisa. V meste žije približne 160 000 obyvateľov. Nečakajte tu nával turistov. Je to milé a pokojné mesto.
Je sobota ráno a autobus prichádza na autobusovú stanicu. Po vystúpení som sa zastavil na neďalekom trhovisku. Evidentne sobota ráno je veľmi populárna pre nákup ovocia, zeleniny, mäsových výrobkov a iných domácich potrieb. Trh je plný domácich. Pri prezeraní tovaru som narazil na gigantické reďkovky.
Veľmi ma prekvapili ceny. Niektoré produkty sú cenovo podobné ako u nás, ale iné sú zase o dosť lacnejšie.
Z trhoviska vyrážam smerom do centra mesta. Milo ma prekvapuje obrovské množstvo stromov na ulici. Je tam toľko stromov, až je na ulici tma. Prechádzam po chodníku pod hustým stromoradím. Zamyslený prichádzam k prvej dnešnej pamiatke.
Pamiatky v meste Segedín
Dívam sa na malý park, kde uprostred stojí impozantná a monumentálna synagóga. Synagóga je relatívne nová, pretože bola postavená v roku 1903. To znamená, že je synagóga v zachovalom stave. Svojimi úctyhodnými rozmermi je to taká poriadne veľká židovská katedrála. Vysoká kopula a bočné veže už z diaľky napovedajú, že synagóga patrí k najväčším v Maďarsku.
Synagóga je z pochopiteľných dôvodov v sobotu zatvorená. Takže som ju navštívil až v nedeľu. Po zaplatení vstupného som dostal na hlavu židovskú jarmulku a môžem vstúpiť do židovského svätostánku.
Synagóga v meste Segedín patrí k najväčším a najzachovalejším v celej Európe. Počas II. svetovej vojny bolo veľa židovských stavieb zničených. Je pre mňa až prekvapením, že táto synagóga prežila bombardovanie.
Cestou od synagógy som sa zastavil v parku na rozľahlom námestí Dugonics. Námestie je pomenované po maďarskom slávnom kňazovi a učiteľovi. Námestiu dominuje honosná historická stavba, kde dnes sídli univerzita. Oproti univerzite je veľká fontána, ktorá bola vybudovaná k storočnému výročiu ničivých záplav.
V roku 1789 sa stalo mesto Segedín svedkom ničivých záplav. Rieka Tisa dosiahla výšku 7 metrov a zrovnala takmer celé mesto so zemou. Z celkového počtu 6000 stavieb v meste sa podarilo zachrániť len asi 300. Väčšina mesta bola kompletne zničená. Húževnatí maďarskí občania potom znovu vybudovali nové mesto.
Z námestia sa vydávam smerom k parku, kde som sa dostal až k pôvodným hradbám. Dodnes sa zachovala hradná brána s nádherne maľovaným oblúkom. Fresky s vojnovou tématikou nádherne skrášľujú celý oblúk. Pod oblúkom jazdia električky smerujúce k hlavnej vlakovej stanici.
Segedínsky Dóm
Od oblúku som sa vrátil smerom do centra mesta. Prechádzam budovou s priechodom a prichádzam na Dóm Tér. Je to obrovské námestie, ktorému dominuje vysoká katedrála. Po povodniach z roku 1879, ktoré zničili celé mesto sa snažili obyvatelia mesta Segedín získať hodnotný svätostánok.
Štvrtá najväčšia katedrála v Maďarsku sa začala stavať v roku 1913. Majestátna stavba je mixom románskej a gotickej architektúry. Na stavbe nechýbajú ani prvky byzantínskej architektúry. Interiér kostola je veľmi bohato zdobený mozaikami. Kostolu dominuje obrovský organ s viac ako 9 000 píšťalami.
Do kostola sa dá vstúpiť bezplatne. Pod kostolom sú verejne prístupné krypty, ktoré sú však spoplatnené a otvorené denne 9-17 h. Rovnako aj prístup do veže je spoplatnený. Neváhal som a zaplatil som. Vyšiel som po schodoch hore až na vyhliadku. Z veže je krásny výhľad na celé mesto aj ďaleké okolie.
Z veže je celé námestie Dóm Tér ako na dlani. Námestie s rozlohou 12 000 m2 je rovnako veľké ako námestie svätého Marka v Benátkach. Námestie je obklopené budovou v tvare U, ktorá až nápadne pripomína architektúru severnej Európy. V budove sídlia univerzitné inštitúcie ako aj biskupský palác.
Na priečelí budovy je umiestnený orloj, podobný ako v Prahe. Človek si pomyslí, že presne na poludnie začne na orloji šou. Čakám márne. Je dvanásť hodín a žiadna šou sa nekoná.
Až neskôr som zistil, že striedajúce postavičky začínajú o štvrť hodinu neskôr. Konkrétne vždy o 12:15 a 17:45. Postavičky znázorňujú život odchádzajúceho promovaného študenta na konci akademického roka.
Na námestí Dóm Tér sa nachádza jeden unikát. Vedľa monumentálnej katedrály stojí veža svätého Demetera. Je to najstaršia relikvia mesta Segedín. Je to na počesť kostola svätého Demetera postaveného v gréckom meste Solún. Je to pozostatok z 11. storočia.
Pri stavbe novej katedrály mala byť zbúraná, ale našťastie veža zostala zachovaná. Dnes slúži ako baptistéria.
Za katedrálou sa nachádza ďalší kostol. Aj keď to na prvý pohľad nevyzerá je to srbský ortodoxný kostol s dizajnom katolíckeho kostola. Do mesta Segedín utekali Srbi pred inváziou Osmanskou ríšou.
V centre diania v meste Segedín
Od religióznych pamiatok prichádzam na hlavné námestie Klauzál Tér. Obdĺžnikové námestie, ako aj bočné ulice sú centrom mestského života. Obklopujú ho honosné paláce rôznych architektonických štýlov. Uprostred námestia stojí vysoká socha Lajosa Kossutha. Námestie je plné reštaurácií, barov a cukrární.
Rozhodol som sa, že keď som navštívil mesto Segedín, tak musím ochutnať segedínsky guláš. Prechádzam ulicami a nedokážem nájsť žiadnu maďarskú reštauráciu. Na rohu je americký reťazec rýchleho občerstvenia, oproti je rýchle občerstvenie s kebabom, vedľa je pizzeria a za ňou ďalší reťazec rýchleho občerstvenia. Vidím, že na hlavnom námestí sa asi nenajem z maďarského jedla.
Ďalej od hlavného námestia čítam menu jednotlivých reštaurácií. Prechádzam od reštaurácie k reštaurácii. Nikde nemôžem nájsť segedínsky guláš. Jednak nerozumiem ani slovo z jedálneho lístka, takže ani neviem, čo by som si objednal. Druhé negatívum je to, že obsluha reštaurácie nerozumie cudzím jazykom. Skúšal som to anglicky, španielsky a nemecky, ale zakaždým len krúti hlavou.
Námestie Széchenyi
Len dva bloky od hlavného námestia je umiestnený rozľahlý park na námestí Széchenyi. Je to nádherný park s veľkou fontánou a množstvom kvetov a stromov. Po stranách parku sú umiestnené sochy známych maďarských osobností.
V minulosti tu boli končili západné hradby hradu, ktorý bol postavený na nábreží rieky. Hrad zničili vojaci Osmanskej ríše a miesto zostalo opustené. Po tom, ako mesto Segedín dostalo práva slobodného kráľovského mesta bol na mieste vybudovaný park s radnicou.
Až v 19. storočí po ničivých povodniach boli postavené na okraji parku radnica a ďalšie honosné budovy. Je to tretia radnica postavená na rovnakom mieste. Radnica bola inaugurovaná v roku 1883 samotným Františkom Jozefom. V radnici na schodisku je slogan:
Szeged bude krajší ako býval kedysi.
Z parku vyrážam smerom k nábrežiu rieky Tisa. Fascinuje ma koľko zelených plôch je možné vidieť v meste Segedín. Veľkým prekvapením je pre mňa aj množstvo samostatných cyklistických chodníkov. Cyklisti môžu bezpečne jazdiť po celom meste krížom krážom po kilometroch cyklotrás.
Pozdĺž celého nábrežia sa tiahne dlhý park. Na nábreží stojí krásna honosná budova národného divadla. V roku 1883 bola budova divadla postavená ako jedna z najkrajších novobarokových budov. Budova divadla bola postavená z ruín z ničených domov pri povodniach. Jemne žltá fasáda je zdobená množstvom ornamentov.
Prechádzam cez cestu do parku, kde je múzeum. Múzeum sídli na mieste, kde kedysi stál hrad. Najskôr ho zničili Turci, potom povodne. Z hradu zostalo fakt len veľmi málo.
Prdiaca fontána v meste Segedín
Z parku prechádzam k námestiu Móra Ferenc, kde stojí majestátny obrovský palác s priečelím z korintských stĺpov. V budove neoklasicistického štýlu z roku 1896 sídli mestské múzeum. Návšteva múzea ponúka obohatenie v oblasti etnografie, prírody, histórie, ale aj umenia.
Ťahákom turistov aj domácich je obrovská fontána. Trysky menia intenzitu vody aj farbu svetelných efektov z dlažby podľa rôznych programov. Medzi jednotlivými tryskami sa dá pohybovať. Takže môžeme sledovať malých aj veľkých prebiehajúc medzi tryskami fontány.
Fontána ako aj celé námestie je populárne miesto stretávania sa. Na lavičkách sa postupne striedajú mladí aj starí. Námestie je veľmi príjemné. Nevadí mi ani to, že v tesnej blízkosti vedie hlavná cesta smerom na most.
Sedím na betónovej lavičke pred honosným palácom Móra Ferenca. Je už večer a slnko zapadlo. Sledujem ako portikus tvoria krásne korintské stĺpy. Sledujem fontánu a užívam si prítomný moment. Je krásne osvetlená farbami, ktoré sa krásne menia. Intenzita toku sa mení v rôznych programoch.
Hypnotizujem padajúce kvapky vody a v hlave mi začne hrať melódia. Je to melódia, ktorá by sa náramne hodila na pozadie fontány. Bolo by super ak by k fontáne hrala hudba a doprevádzala by jednotlivé vodné choreografie.
Zrazu sa fontána zastaví. Svetla zhasnú a je tma. Poskakujúce deti sú zrazu sklamané, že ich atrakcia zhasla. V tom tichu fontána vydala hlasný zvuk, ktorý obvykle vydávajú cicavce zo zadnej časti tela. Stručne povedané, jeden hlasný prd.
Hlasný prd odštartuje fontánu s novým programom. Na pozadí hlasno sa smejúcich divákov sledujúcich fontánu sa zrazu spustí hudba. Melódie známych umelcov doprevádzajú kvapky vody a vytvárajú nádherné choreografie.
Uvedomil som si, že som svojimi myšlienkami spustil hudbu fontány. Námestím znejú tóny známych umelcov ako sú Mozart, Vivaldi, Čajkovský, či Zimmer. Okolo fontány každý večer sedia desiatky až stovky zvedavých očí sledujúc túto krásu.
Námestie svätého Štefana a Vodná veža
Spomínal som, že v meste Segedín je množstvo parkov a stromov? Tak som pri prechádzke ďalší deň narazil na ďalší park. Park svätého Štefana je pekne upravený park. Parku dominuje vysoká betónová vodná veža. Veža s objemom vyše 1000 m3 bola postavená v roku 1904. S výškou 55 metrov je bezpochyby najvyššia stavba celého námestia. Okolo vodnej veže sú umiestnené busty známych architektov, ktorí sa podieľali na jej výstavbe. Do veže sa dá dostať, ale len pri objednaní sa dopredu.
Pri ceste do mesta Segedín je vhodné si so sebou zobrať aj plavky. Nielen preto, že v meste je aquapark. Pri ceste z veže späť do centra som narazil na ďalší krásny palác. V ňom sa ukrývajú kúpele s liečivou vodou. Liečivá voda vyteká vedľa kúpeľov z malej fontánky. Je vhodné si so sebou zobrať aj prázdnu nádobu na jej bezplatné naplnenie. Liečivé pramene pomáhajú žalúdočným problémom.
Budova kúpeľov obsahuje orientálne prvky a preto vyzerá byť trochu exotická. Pri návšteve si užijete aj pohodlné masáže, wellness, ale aj liečebné kúry.
Zvedavé túlavé tenisky
Dva dni spoznávam mesto Segedín len z jedného brehu rieky. Aj keď nevyzerá druhý breh rieky príliš pôvabne, rozhodol som sa, že prejdem po moste a navštívim druhý breh. Jeden z dôvodov, prečo idem na druhý breh je pekný výhľad na mesto a na katedrálu. Druhý dôvod je moja zvedavosť.
Na druhom brehu je hneď z kraja spomínaný aquapark. Oproti je len malý nenápadný kostolík. Okolo mňa jazdí veľké množstvo cyklistov. Hovorím si, že niekam musia predsa ísť. A moja predtucha bola pravdivá.
Moja zvedavosť a túlavé tenisky ma zaviedli do obrovského nádherného parku. Stredom parku vedie široký asfaltový bulvár. Na okraji sú bežecké pásy a cyklistické pruhy. Pozdĺž bulváru sa tiahne stromoradie vysokých platanov. Park je osviežujúcim miestom hlavne v letných mesiacoch.
Ponúka široké spektrum pohybových a relaxačných aktivít. Desiatky ľudí si užívajú piknik na lúke. Na bežeckých pásoch s upraveným povrchom si formujú postavu do plaviek bežci. Na okraji hrajú mladíci basketbal. Na druhej strane je zase improvizovaný amfiteáter.
Vôbec neľutujem, že som sa vydal na druhú stranu brehu. Tento impozantný park mi učaroval. Zároveň mi spustil vlnu nostalgie, pretože u nás veľa podobných parkov nenájdeme.
Mesto Segedín je veľmi príjemné mesto so skvelou atmosférou. Aj keď som možno len jediný turista, o to viac som si užil návštevu mesta. Segedín je proste nádherné mesto. No a čo, keď som nikomu nič nerozumel. Predĺžený víkend v Szegede som si užil na jednotku.
