Čo má spoločné Mexico City s Európou?
Mexico City alebo tiež nazývané Ciudad de Mexico je hlavné mesto Spojených štátov Mexických. Hlavné mesto je 5. najľudnatejšia megapola na svete s takmer 22 miliónmi obyvateľov v celej metropolitnej oblasti. A najväčšie mesto v celej Severnej Amerike.
Pre väčšinu cestujúcich je Mexico City len povinnou zastávkou pri prestupe na ďalšie zaujímavé miesta. A snažia sa čo najrýchlejšie dostať z mesta. Neuvedomujú si skrytú krásu, ktorá na všetkých turistov v meste čaká. Mexico City ponúka oveľa viac ako len drogy či tequilu. Mexico City je mesto, ktoré má s Európou spoločné omnoho viac ako si len myslíme.
História dnešného Mexico City je veľmi dlhá, až niekoľko tisíc rokov. Spoločná história s Európou sa začína až pri španielskej invázií a nastolenie španielskej kultúry, náboženstva a reči v novom svete. Španielsky dobyvateľ Hernán Cortés založil v roku 1521 nové mesto, ktoré vzniklo na ruinách pôvodného hlavného mesta Aztéckej ríše.
Španieli so sebou okrem kultúry priniesli aj architektúru. Tú našu, európsku. Preto sa pri prechádzkach centrom mesta môže návštevník cítiť ako v centre mesta niekde v Európe. Jediný viditeľný rozdiel uvidí v ponuke pouličného jedla, ktorá je dosť odlišná.
Jednou z prvých a najväčších dominánt európskej architektúry v Mexico City je jednoznačne katedrála. Je postavená v centre bývalého zničeného mesta. Metropolitná katedrála Nanebovzatia Panny Márie sa totiž nachádza na námestí Plaza de la Constitución, ktoré môžeme považovať za hlavné námestie celého Mexico City. Konajú sa tu rôzne kultúrne či spoločenské udalosti. Nechýbajú medzi nimi ani protesty. Vtedy sa katedrála dočasne ochráni vysokým plotom.
Katedrála sa začala stavať v roku 1573, na mieste, kde bol pôvodne malý španielsky kostol. Rástla celé storočia. Do dnešnej podoby bola dokončená až v roku 1813. V katedrále je možné nájsť výnimočný stroj. Z dôvodu častých zemetrasení v celom Mexico City sa katedrála pohybuje. A preto je zo strechy zavesené na lane zariadenie, ktoré sleduje a zaznamenáva pohyb katedrály. Môžeme vidieť, že storočiami sa katedrála celkom dosť pohybuje. Dúfam, že prežije aj ďalšie zemetrasenia.
Druhým pozostatkom európskej architektúry je námestie Plaza de la Constitución, ktoré je taktiež známe pod skratkou Zocalo. Toto miesto považované za centrum Mexico City je dejiskom množstva udalostí spojených s kultúrou a históriu celého Mexika. Napríklad ústava Mexika bola ratifikovaná práve tu. Zocalo so svojou dĺžkou 240 metrov patrí k najväčším na svete.
Všetky strany obdĺžnikového námestia sú lemované dôležitými honosnými stavbami. Na severe je Metropolitná katedrála a po stranách je vládna budova nazývaná ako Národný Palác, ďalej je tu radnica, justičný palác. Na námestí nechýbajú ani známe značky amerického rýchleho občerstvenia, ktoré sa nachádzajú taktiež v honosných stavbách.
Kultúra na európsky spôsob
Dôležitou súčasťou dejín Mexika je postava s menom Porfirio Díaz. Bol to mexický politik a neskôr aj prezident Mexika, ktorý bol uchvátený Európou. Bol Európou tak očarovaný, že chcel priniesť kus Európy aj do Mexika. A to v podobe urbanizmu a architektúry. Preto sa rozhodol osloviť viacerých európskych architektov, aby vybudovali nové honosné paláce s európskou architektúrou.
Neďaleko hlavného námestia môžeme nájsť honosné stavby ako napríklad Palacio de Mineria, Museo Nacional De Arte MUNAL, palác s múzeum mexickej banky, či honosnú stavbu mexickej pošty. Najvýznamnejším palácom tej doby bol palác umenia Bellas Artes.
Palác umenia je umelecké centrum, kde sídli múzeum architektúry, múzeum umenia, či národný symfonický orchester. Úlohu vybudovať pompézne umelecké centrum dostal taliansky architekt Boari. Cieľom bolo vybudovať rovnako pompéznu stavbu ako sú známe opery v Paríži, Miláne či vo Viedni. Stavba čelila obrovským problémom už od začiatku. Najskôr sa samotná stavba, ktorá bola na ílovitom podloží, začala prepadať dolu. Takže architekt musel zachraňovať, čo sa dalo.
Po spevnení stavby už nechýbalo k dokončeniu veľa. Prišiel ďalší tvrdý úder. V Mexiku nastala revolúcia a z dôvodu nedostatku peňazí, stavba musela ísť bokom. Trvalo takmer dvadsať rokov, než sa na stavbu dostali ďalší robotníci. Dielo dokončil architekt Mariscala, ktorý pôvodný projekt musel upraviť.
Dôsledkom čoho je zvláštny jav, kedy exteriér budovy je bohato zdobený v štýle secesie a pre nedostatok peňazí, je interiér chudobne zdobený v štýle art deco. V interiéri sa nachádzajú maľby od známeho muralistu s menom Diego Rivera. Toto meno je z pohľadu mexickej kultúry a histórie veľmi dôležité.
Mexický Paríž
Ďalším dotykom Európy v Mexico City je Castillo de Chapultepec, ktorý sa nachádza asi 5 kilometrov juhozápadne od centra mesta. Je to jediný hrad či zámok na celej západnej pologuli. Meno Chapultepec pochádza z jazyka Nahuatl. Doslovne znamená „na kopci kobylky“. Hrad má krásne terasy odkiaľ sú dych berúce výhľady na celé mesto.
V roku 1864 sa stal mexickým cisárom Habsburský arcivojvoda Maximilián. Takže nachádzame ďalšiu spojitosť s Európou. Od hradu Chapultepec vedie cesta Avenida Chapultepec, ktorú dnes lemujú vysoké moderné budovy. Tento široký bulvár bol založený práve arcivojvodom Maximiliánom, ktorý bol inšpirovaný známym parížskym bulvárom Av. des Champs-Élysées. Bulvár je široký takmer 60 metrov a nechýbajú na ňom dlhé stromoradia a aleje plné stromov, rastlín a zelených plôch.
V Mexico City môžeme nájsť aj štvrť Coyoacán, kde sa nachádzajú ulice pomenované po európskych metropolách. Pre Slovákov je zaujímavé, že v Mexico City je ulica Calle Rio Danubio, čo v preklade znamená Dunajská ulica. Českí bratia môžu byť hrdí na Avenidu Presidente Masaryk, kde má prvý Československý prezident aj svoju sochu.
Mexico City je spolu s Európu prepojené veľmi. Či už architektúra, história, urbanizmus, ale aj história. Môžeme povedať, že vďaka španielskym kolonizátorom je Mexico City európske hlavné mesto na ďalekom západe. Odporúčam všetkým turistom, aby pri návšteve Mexika, nevynechalo hlavné mesto.
