Generácia sklonených hláv
Počas cestovania svetom mi hlavou behajú rôzne myšlienky. A pri sledovaní niektorých ľudí mi napadá zaujímavá myšlienka, s ktorou by som sa rád teraz podelil.
Žijeme v 21. storočí, v modernom svete plnom najnovších technológií. Každý ma pri sebe vo vrecku alebo momentálne v rukách chytrý telefón, v ktorom má všetko podstatné. Pri cestovaní je chytrý telefón veľkým pomocníkom. Máme v ňom uložené cestovné lístky, boarding pass, potvrdenie z bookingu, mapy, prekladač, či hudbu alebo knihy. Veľa ľudí využíva telefón aj ako platidlo či fotoaparát. Nedokážeme si predstaviť život bez telefónu. Áno priznám sa. Aj ja mávam v telefóne uložené spomínané dokumenty a informácie. Ale mám taký pocit, že trochu vynikám v jednej veci. V akej?
Dnešná generácia vystúpi na letisku alebo v centre mesta, zadá do aplikácie destináciu a podľa mapy smeruje. Pozerá sa do displeja telefónu tak starostlivo, aby náhodou nikto niekde nesprávne neodbočil, že nad hlavou im uniká atmosféra mesta. Veľa ľudí tohto typu ani nezaznamená tú pravú atmosféru. Sústredia sa len na svoj telefón, aby ich čo najrýchlejšie dostal do tej správnej destinácie. Ľudia nevnímajú okolie, nevidia ako ľudia na danom mieste žijú, nevidia zaujímavé výklady obchodov, nevidia výklady plné sladkých čokoládových dobrôt, nevidia vtipné parkovanie áut či motoriek v úzkych uličkách starých miest. Takýto ľudia sú perfektní znalci napríklad v použitých materiáloch na chodníku. Ale keďže sa sústredia len na svoj telefón, tak si myslím, že ani to až tak veľmi nevnímajú.
Jedného dňa som sa rozhodol, že budem nenápadne sledovať pár turistov. Bol to taký sociálny experiment. Prišlo mi to ako veľmi vtipný nápad, pretože som sa častokrát bavil na tom, ako sú niektorí ľudia doslovne hlúpy. Tak napríklad jeden neznámy chlapík vo veku okolo 35 rokov stál na námestí asi desať metrov od smerových tabúľ s pamiatkami. Namiesto toho, aby sa pozrel na smerové tabule, tak si dal do telefónu vytúženú destináciu a asi pol kilometra išiel dívajúc sa na displej. Bolo to vtipné, pretože prešiel asi dve zaujímavé pamiatky, ktoré boli pár krokov od neho. Prišiel na dané miesto. Urobil si pár fotiek a do telefónu zadal ďalšiu destináciu. Najväčším vtipom je to, že nasledoval tú pamiatku, okolo ktorej bez povšimnutia prešiel pred pár minútami.
Raz som sledoval jednu mladú slečnu ako sa pohybuje po meste podľa telefónu. Bola veľmi pekná, ale v hlave toho asi veľa nemala. Smerovala z hlavného námestia na pre mňa neznáme miesto. Ale podľa smeru, tipujem, že išla k pamiatke vzdialenej asi 350 metrov od námestia. Prešla asi 200 metrov, keď tu zrazu zastala. Dvihla telefón nad hlavu ako socha Slobody v USA drží oheň, a začala sa otáčať. Evidentne asi stratila signál alebo jej došli dáta. Asi päť minút „hajlovala“ s tým telefónom, no bez úspechu. Telefón bol proti.
Z dôvodu bezpečnosti takýchto turistov niektoré radnice upravili chodníky tak, aby mali ľudia sledujúci displej svojho telefónu, vlastný pruh. Takýto vtipný chodník sa dá nájsť napríklad v meste Vilnius. Alebo v meste Tel Aviv zase premietajú farbu zo semaforov na chodník, aby si ju ľudia všimli.
Chcem tým povedať, že sa dá pohybovať po neznámom mieste aj trochu inak, než s telefónom v ruke a očami na displeji. Takmer každé mesto, kam smerujú turisti má informačnú kanceláriu, kde sa dá zohnať mapa zadarmo, alebo za príspevok. Nechcem tým teraz naznačiť, aby ste vymenili telefón za mapu a čumeli do mapy. Dá sa však po neznámom mieste pohybovať takým spôsobom, že si zvolím približný smer. Nemusím sa do mapy pozerať po každom druhom kroku. Zvolím si určitú stratégiu, ktorú dodržujem celú dobu. Napríklad ak sa chcem dostať na dané miesto, tak si jednoducho zapamätám, že na štvrtej križovatke odbočím doprava a potom pri kostole mierne doľava. Oveľa radšej využívam túto metódu.
Je to úplne triviálny príklad ako sa dá pohybovať a nezablúdiť. Ďalší príklad je napríklad sledovať názvy ulíc. Človek sa možno čo to dozvie o meste viac a možno zistí zaujímavé fakty. Napríklad to, že v hlavnom meste Slovinska sa nachádza Masarykova cesta. Kto by to bol čakal, že meno Československého prezidenta sa objaví na Balkáne.
Veľakrát sa stalo, že som absolútne nevedel, kde sa momentálne nachádzam, ale vedel som, ktorým smerom mám ísť, aby som našiel ten potrebný cieľ. Verte mi, bezhlavé túlanie po meste je perfektné, pretože môžete naraziť na veľa zaujímavých miest, ktoré nie sú ani v mapách, ani v turistických sprievodcoch.
Existuje veľa rôznych spôsobov ako sa dá pohybovať po meste bez mapy v telefóne, prípadne bez mapy úplne. Verte mi, uvidíte toho oveľa viac. A váš výlet, či dovolenku si užijete naplno. A keď sa aj stratíte, tak budete mať aspoň zaujímavé príhody z vašich ciest.
