Viete, kto nosí vianočné darčeky? Ja viem.
Otázka nad ktorou sa zamyslí nie jedno dieťa či tínedžer. Je to Ježiško? Je to Santa Claus? Je to dedo Mráz? Alebo papa Noel? V dnešnej modernej dobe je to niekto úplne iný. A ja vám prezradím, kto je to.
Už ako malý chlapec, ktorý sa celý rok tešil na Vianoce, som rozmýšľal nad tým, ako sa vlastne vianočné darčeky dostanú pod stromček. Ako je možné, že Ježisko vie, kde bývam. Ako stihne obehnúť v priebehu jedného večera celý svet. A prečo ho nikdy nemôžem vidieť. A prečo mi vlastne nepriniesol ten veľký žeriav na diaľkové ovládanie, po ktorom som tak strašne túžil. Namiesto toho som dostal pyžamo. Každý rok v tomto období mi hlavou pobehovali rôzne myšlienky. Myslím, že nielen mne, ale aj ďalším deťom.
Teraz, keď som veľký, mi behajú taktiež rôzne myšlienky po hlave zamerané na vianočné darčeky. I keď už viem ako to v dnešnom svete chodí, začínam sa znovu pýtať sám seba, kto nosí darčeky. Vianočné sviatky aj samotné nakupovanie darčekov sa za posledné roky veľmi zmenilo. Myslím si, že aj samotná atmosféra Vianoc sa rapídne zmenila. Najkrajšie obdobie celého roka tak trochu stratilo svoje čaro.
Pár rokov dozadu boli Vianoce sviatkami pokoja a radosti v kruhu rodiny a najbližších priateľov. Išlo vždy o perfektnú atmosféru. A darčeky boli už len čerešničkou na torte. Spomínam si, ako som každý rok dostal ponožky. A keď som náhodou v balíčku cítil tvrdý obal, vždy som sa potešil, že to nie je kus oblečenia, ale niečo, čo mi urobilo väčšiu radosť. Nedostávali sme drahé darčeky a nikdy ich nebolo veľa. Každý dostal na Vianoce to, čo potreboval. A vždy bol darček darovaný z lásky. Dokonca bol aj osobne kúpený z lásky a osobne zabalený. Mama všetko osobne a poctivo vyberala, aby sme boli všetci spokojný. Najlepšie darčeky boli tie, ktoré boli ručne vyrobené. Ručne háčkovaný sveter od babky, či ručne ušitá čapica od mamy. Tam bol cítiť kus lásky. A vážili sme si tie darčeky omnoho viac. Dobre, priznávam, že stavebnicu LEGO ešte o trošku viac.
Dnes je však doba diametrálne odlišná. Dnešné deti si nedokážu predstaviť Vianoce bez drahej elektroniky a bez množstva zbytočností, na ktoré si veľakrát rodičia musia požičať peniaze a zadĺžiť sa. Najsmutnejšie na tom je, že sa zmenil spôsob nakupovania. Rodičia už nechodia do obchodu a nevyberajú pre svoje dieťa to najlepšie. Vianočné darčeky sa nakupujú z pohodlia domova. A ručne vyrobené darčeky asi už nie sú v móde.
Na čo by ľudia chodili do mesta, do obchodu a vyberali darčeky osobne a z lásky, keď stačí pár kliknutí z pohodlia domova, zamávanie s kreditnou kartou a Vianoce sú vybavené. Potom každý deň očakávate, kedy zazvoní zvonček a vo dverách sa namiesto Ježiška objaví pán vo vyťahaných teplákoch s dobre naučenou frázou: „Dobrý deň, mám tu pre vás balík.“ V horšom prípade, sa stane, že kuriér balík prehodí cez plot a odíde. Už ste to asi pochopili. Poštový kuriér prebral žezlo v nosení darčekov. Žiadne soby či sánky, len špinavá dodávka parkujúc na príjazdovej ceste.
Niekedy sa môže stať, že bude darček doručený až v januári. Ak objednávate napríklad z Ázie, tak sa môže stať, že vám šikmooký Ježiško nadelí pod stromček inú veľkosť, či iný tvar. Myslím, že vám je tento scenár povedomí. No a toto sa vám pri osobnom nákupe darčeka ani nestane.
Možno ste si všimli, že posledné dni sú plné ulice poštových kuriérov. Akoby to boli Ježiškovi pomocníci z továrne na darčeky, z továrne s názvom „Made in China.“
Tento článok nereflektuje len situáciu z tohtoročného korona obdobia. Všimol som si to už minulé roky. Vďaka korona šialenstvu je tento rok ešte väčšia pravdepodobnosť, že čoraz viac ľudí si kúpi darček cez internet. Netvrdím, že je to zlé. Ale minimálne to stojí k zamysleniu nad absurdnou situáciou, kedy sa zmenilo vianočné nakupovanie na vianočné klikanie.
