Za pamiatkami, do večného mesta
Je plný internet varovaní o tom, aké je nebezpečné v čase koronavírovej pandémie cestovať do zahraničia. Nabádajú nás, aby sme zostali doma. No ja som sa vydal opačnou cestou a na dovolenku som vycestoval do hlavného mesta Talianska.
Taliansko som navštívil už veľakrát, ale nikdy som nenavštívil Rím – večné mesto. A tak som si týždeň pred odletom kúpil letenky, zabezpečil lacné ubytovanie, vyplnil formulár potrebný pre vstup do Talianska a vyrazil za poznávaním antických pamiatok. O tom, ako sa cestuje v čase pandémie koronavíru píšem v inom článku.
Prvý dojem
Po vystúpení na hlavnej rímskej stanici Termini ma trochu čakal kultúrny šok. Letel som z čistej a upravenej metropole Rakúska, z Viedne. Po príjazde na stanicu v Ríme som sa musel dvakrát pozrieť či som vystúpil správne v Ríme a nie niekde v Burkina Faso.
Chaos, neporiadok a množstvo cudzincov na každom kroku. Neďaleko hlavnej stanice sa nachádza informačné centrum. Keďže v Ríme je len minimum turistov, tak bolo zatvorené. Je to trochu opustené miesto. A ľudia si z tohto miesta urobili verejné toalety. Okolo turistického centra boli smradľavé ľudské výkaly. V kvapalnom aj pevnom skupenstve.
Rozhodol som sa, že radšej utečiem z tohto miesta na krajšie. Býval som pár ulíc od hlavnej stanice neďaleko námestia Vittorio Emanuele, kde sa nachádza mestský park. Keďže som pricestoval večer, rozhodol som sa, že radšej skočím do postele a budem dúfať, že ráno bude mesto krajšie.
Druhý deň je lepší
Druhý deň na mňa čakala návšteva pamiatok. Rozhodol som sa, že začnem od tých najmladších pamiatok. Ako prvý prišiel na rad pamätník Emanuelo Vittorio. Mohutný a impozantný pamätník, z ktorého je vidieť na celé centrum mesta. Rozhodne sa vyplatí sa odviesť na strechu, kde bezplatne s pomocou ďalekohľadu uvidíte viac ako centrum mesta.
Vedľa pamätníka sa nachádza Palazzo Senatorio, renesančná budova s múzeom. Z boku sa nachádza socha vlčice a dvoch postáv. Sú to známi Romulus a Remus.
Neodmosliteľnou súčasťou návštevy Ríma je asi najznámejšia fontána na svete – Di Trevi. Z televízie a internetu poznáme spomienky na preplnené námestie, kde davy turistov si snažia urobiť selfie bez toho, aby niekto do vás strčil. Dnes je to však iné. V pokoji sa pred fontánou vyfotím, pretože tu je len pár turistov. Dokonca domáci sa prichádzajú k fontáne fotiť a užiť si neprítomnosť turistov.
Ďalšou zastávkou je španielska časť Ríma, kde sa nachádzajú španielske schody. Na starých fotkách je možno vidieť stovky turistov sediacich na schodoch. Už pár mesiacov či rokov platí, že na schodoch je sedenie zakázané. Schody okupovali strážnici pískajúci na turistov sediacich na schodoch. Dnes je to iné. Dnes tu síce strážnici sú, ale turisti nie.
Jedným zaujímavým, nie veľmi turistami známym miestom je námestie Piazza del Popolo. Unikátne je tým, že na námestí sú dva takmer identické kostoly stojace oproti sebe. Pri sledovaní si človek môže myslieť, že vidí dvojmo.
Paríž na taliansky spôsob
Dostal som až k rieke Tiber. V okolí rieky sa nachádza nábrežie, ktoré mi trochu pripomína nábrežie pri rieke Seina v Paríži. Avšak jeden rozdiel tu je. Nábrežie v Ríme je zdevastované, odpadkami zahádzané, výkalmi znečistené a hlavne bezdomovcami okupované. Radšej sa tomuto smradľavému miestu vyhnúť. Je to škoda, že tak perfektné miesto je veľmi zanedbané. Toto miesto úplne znehodnotilo svoj potenciál.
Castel Sant’Angelo
Moje kroky ma vedú ku známemu hradu Castel Sant’Angelo. Známemu hlavne vďaka filmom z Hollywoodu, ktoré sa tu nakrúcali. Okolo hradu je klasická obranná pevnosť a park v ktorom sa dá posedieť a odpočinúť si.
Štát v meste
Vatikán s rozlohou okolo 49 hektárov sa radí na vrchol rebríčka rozlohy, je to totiž najmenší štát na svete. Tvorí ho v podstate len námestie, bazilika, administratívne centrum cirkvi a záhrady. Prvýkrát pri návšteve vidím väčší počet turistov a prvýkrát čakám v rade na vstup. Čakanie je z dôvodu prísnej trojfázovej bezpečnostnej prehliadky. Rad sa tvorí z dôvodu dodržiavania bezpečnostných odstupov. Po štvrťhodinke už som vnútri a obdivujem najdôležitejší chrám kresťanstva. Samozrejme s rúškom na tvári. Na druhej strane je to veľmi príjemné ochladenie v porovnaní s 40°C vonku na námestí.
Najviac ma prekvapilo okolie baziliky. Bazilika, sídlo pápeža a centrum kresťanskej cirkvi je zo všetkých strán plné bezdomovcov, žobrákov a iných sociálnych indivíduí. Kresťanstvo hlása, aby sme pomáhali blížnemu svojmu. Pápež a celé vedenie kresťanskej cirkvi si žijú v luxusnom paláci obkolesenom vysokými hradbami a pred múrmi nedobytnej pevnosti sa nachádzajú desiatky ľudí v núdzi.
Pantheon a Piazza Navona
Po návšteve svätého miesta sa presuniem ďalej do centra mesta na niečo ako hlavné námestie – na Piazza Navona. Vo večerných hodinách sa námestie začne plniť domácimi, ktorí sa rozhodli ísť na večeru do jednej z miestnych tradičných reštaurácií. Dve ulice odtiaľ sa nachádza okrúhly kostol Pantheon dokončený v roku 125. V kostole sa nachádzajú hrobky rôznych majstrov a umelcov.
Nastal večer a je čas si oddýchnuť a dať si chutné lasagne a ako dezert vanilkovo-mangovú zmrzlinu. Po chutnej večeri už sa mi nechce ani hýbať, ale rozhodne sa vrátim k fontáne Di Trevi. Večerná atmosféra má svoje čaro. Dovolím si tvrdiť, že večer bolo pri fontáne viac ľudí ako cez deň.
Ďalší deň ráno pokračuje moje putovanie pamiatkami. Hneď z rána sa zastavujem pri Bazilike Santa Maria Maggiore. Rozhodne stojí za návštevu, pretože tak bohato zdobený interiér sa len tak nevidí.
Koloseum
Konečne sa dostáva na rad ikona Ríma. Ako som už spomínal vyššie, časy sa menia a cestovný ruch takisto. Pred koloseom nebol žiadny rad. Mal som dopredu rezervovanú vstupenku na presne daný čas a všetko bolo super, nikde som nečakal. A mal som možnosť si prehliadnuť Koloseum v sprievode asi tridsiatky turistov. V tom veľkom priestore sa tak nízke číslo doslova stratí. Samotná stavba človeka očarí svojou veľkosťou a pompéznosťou. Keď si uvedomím, že v tej dobe nemali žeriavy ani žiadnu ťažkú automatizovanú techniku, tak žasnem nad týmto výtvorom.
Dokonca ma udivuje najviac to, že celá stavba je v relatívne dobrej kondícií aj napriek tomu, že už má na narodeninovej torte takmer dve tisíc sviečok. Keď si predstavím tisíce povzbudzujúcich Rimanov pri gladiátorských hrách, tak atmosféra na tomto štadióne musela byť neskutočne energická.
Forum Romanum
Hneď vedľa najnavštevovanejšej pamiatky v celom Taliansku sa nachádza Forum Romanum a Palatine Hill. Z názvu asi nikto nevie čo to je. Ale sú to pozostatky antického Ríma. Pri dostatočnej fantázií sa pri návšteve tohto miesta ocitnete dva tisíc rokov dozadu v pôvodnom Ríme. Pompézne paláce, námestia a domy dnes zanechali už len malé časti dlhotrvajúcej histórie Rímskej ríše.
Areál je veľmi rozľahlý. Niekto ho prejde za hodinu, ale ozajstný milovník architektúry a antickej histórie sa tu zdrží kľudne aj celý deň. Ak nie ste milovníkom histórie, nevadí. Svoje miesto si tu našli aj slečny, ktoré sa fotili pre skvelé instagramové fotky na vrchole hory, odkiaľ je krásny výhľad na celé mesto a zároveň aj na Rímske Forum. Práve z tohto miesta pochádza najviac najkrajších fotiek.
Hurá na pláž
Po chodení po pamiatkach som sa rozhodol pre jeden deň oddychu na pláži. I keď sa to možno zdá byť trochu divné, keď Rím je vo vnútrozemí. Ale predsa len je to na pláž nejakých 30 km, a je tam priamy spoj z mesta s prímestskou železnicou až k pláži.
Z centra mesta ideálne metrom na stanicu Piramide, kde sa prestupuje na vlaky prímestskej dopravy smer Lido. Vlak smeruje do Lido di Ostia na stanicu Cristoforo Colombo. Pobrežie je dlhé a pláží na výber niekoľko. Nachádzajú sa tam aj platené aj bezplatné pláže. Od stanice odchádzaju autobusy 07, 61, 68, ktoré smerujú po pobreží smerom na juh. Môžete vystúpiť podľa vášho výberu na ľubovoľnej zastávke. Vždy budete niekde pri pobreží a blízko pláže. Platí pravidlo, že čím ďalej, tým prázdnejšie pláže. Najlepšie a možnosť je vystúpiť niekde na Cancello 6. Ďalej smerom na juh sa nachádza gay pláž a nuda pláž, ktorú okupujú starí naháči. K jednosmernému výletu na pláž postačí len jeden lístok za 1,5€.
Leonardo Da Vinci
K mestu Rím neodmysliteľne patrí umelec a vynálezca Leonardo da Vinci. V meste je niekoľko múzeí venovaných práve jemu. Ja som sa rozhodol navštíviť múzeum Da Vinci neďaleko baziliky vo Vatikáne. Dôvod je jednoduchý. Majú tam veľa interaktívnych modelov Da Vinciho vynálezov.
Pre ľudí z dnešnej modernej doby to je až nepochopiteľné, aké jednoduché výtvory a zlepšováky bežného života Da Vinci vymyslel. Pre nás sú jeho vynálezy dnes samozrejmosťou.
Na záver
Mesto Rím je krásne. Na každom rohu kostol, či iná historická pamiatka. Bohužiaľ musím sa priznať, že mi pobyt znepríjemnil často prítomný zápach ľudských výkalov a neskutočný neporiadok. Otravný bezdomovci, africkí a indickí predajcovia čohokoľvek, otravní predajcovia falošných alebo predražených vstupeniek do pamiatok. Taktiež ma prekvapila absencia lavičiek a odpadkových košov. Veľmi ma prekvapili verejné fontánky pitnej vody, hlavne v letnej sezóne veľmi potrebné, ale zároveň ma sklamali neexistujúce alebo zatvorené verejné toalety. A keď náhodou som nejaké našiel, tak vstup do toalety bol spoplatnený 1€. Mesto ma nijak extra neočarilo a v mojom rebríčku najlepších miest sa nedostalo príliš vysoko.
