Expedícia Baltik IV. Helsinki
Hlavným cieľom expedície Baltik je navštíviť všetky hlavné mestá pobaltských krajín. Konečná stanica je až vo Fínsku. Podarí sa mi doraziť do cieľa?
Je 4:30 ráno a ja sa zobúdzam. Zbalený a pripravený na ďalšiu cestu mojej Baltskej expedície. Čaká ma ďalšia krajina a ďalšie hlavné mesto severu. Rýchlo zoberiem svoj batoh, odchádzam z ubytovania a prázdnymi ulicami Tallinu sa presúvam do prístavu. Zatiaľ, čo celý Tallin ešte spí, pri prístave sa začína zvyšovať počet ľudí a áut. Je to znak toho, že za hodinu z Tallinu vyráža trajekt smerom do mesta Helsinki.
Ide sa na trajekt
Už som sa viezol trajektom alebo loďou už niekoľkokrát. Avšak takýto veľký trajekt som doteraz zatiaľ nevidel. Obrovská loď svojimi rozmermi skôr pripomína zaoceánsku výletnú loď. Výškovo asi ako 9 poschodový panelák čaká na svojich cestujúcich a na desiatky kamiónov, autobusov a áut. Po rôznych bezpečnostných prehliadkach a kontrolách som sa konečne dostal na palubu trajektu a začal som s jeho veľmi detailným skúmaním. Najlepšie na tom je najvyššie položená paluba. Zo strechy celého kolosu musí byť nádherný výhľad. Škoda, že prístav opúšťame ešte za tmy, takže sa lúčim s Estónskom bez svetla.
Po preskúmaní celého trajektu zisťujem, že na lodi je množstvo reštaurácií, barov, herní ale aj detské ihrisko či koncertná sála. Aj tak je najlepšie miesto na streche. Škoda, že vonku mrzne a fúka silný a studený vietor. Šialenec ako ja, je ochotný obetovať svoje zdravie len preto, aby si užil zo strechy trajektu ten najkrajší východ slnka na svete. Prsty mám zmrznuté, z nosa mi začínajú liezť cencúle, ale ten východ slnka stojí za to. Krátko po pol ôsmej ráno spoza mračien vykukli prvé ranné lúče.
Okolo 8 ráno už vidím okrajové časti mesta. Do mesta Helsinki sa vchádza úzkym kanálom, ktorý lemujú ostrovné pevnosti. Helsinki sú celkom mladé mesto. Mesto bolo totiž založené až v 16. storočí. V porovnaní s ostatnými európskymi metropolami je to o poznanie neskôr. Počtom obyvateľom je Fínsko veľké približne ako Slovensko a hlavné mesto je len o niečo málo väčšie ako najväčšia slovenská metropola. Musím skromne uznať, že je o poznanie krajšie.
Prvé dotyky s mestom Helsinki
Náš trajekt dorazil do cieľa a pred mojimi očami sa otvára celé mesto. Prechádzam cez moderný terminál 2 a vyrážam smerom do centra mesta. Je to asi polhodinová prechádzka. Prechádzam celým nábrežím až do centra. Mesto sa práve prebudilo do nového dňa. Pozdĺž celej cesty sú krásne historické budovy, vždy pekne upravené. Najväčším prekvapením sú pre mňa električky vyrobené v českej škodovke. Nečakal by som, že „naše“ výrobky sa dostanú až tak ďaleko od našej kotliny.
Moja prvá zastávka je ako inak na hlavnej stanici. Vlakovej stanici s jemnou hnedou farbou a svetlo zelenou farbou dominuje vysoká veža s hodinami. Hlavný vchod je „strážený“ 4 vysokými sochami. Uprostred nich je vysoké sklené priečelie budovy. Namiesto bezdomovcov a smradu stretávam množstvo ľudí prichádzajúcich za prácou do hlavného mesta z okolitých regiónov. Pekne upravená stanica v sebe ukrýva niekoľko stánkov s čerstvým občerstvením či malé obchodíky.
Hneď vedľa hlavnej vlakovej stanice sa nachádza námestie, kde stojí pompézna budova Ateneum. Je to honosné múzeum umenia. Oproti, na druhej strane námestia stojí zase fínske národne divadlo. Neďaleko námestia, na miernom kopci stojí ikona celého mesta. Ikonou mesta je Katedrála evanjelickej cirkvi, ktorá sa nachádza na senátnom námestí. Návšteva neoklasicistickej katedrály so zelenou kopulou je určená predovšetkým pre ľudí s lepšou kondičkou. Z námestia ku hlavnému vchodu je potrebné prekonať pár desiatok schodov. No, ten pohľad na katedrálu z blízka stojí rozhodne za to. Nebojte sa vojsť dnu, pretože interiér katedrály je rovnako krásny ako exteriér.
Senátne námestie s vysokou sochou Alexandra II. uprostred, obklopujú rôzne honosné stavby ako napríklad národná knižnica, univerzita, či senát. Na to, že to je asi najdôležitejšie námestie z celého mesta, tak je tu veľmi málo turistov. Na začiatku októbra sem asi veľa ľudí nejazdí. Mne prázdnota na námestí nevadí, ja so to tu užívam aj tak.
Trochu iná radnica
Všetky vládne či iné pompézne budovy majú prvky architektúry starej rímskej ríše. Prednej stene dominujú honosné stĺpy, ktoré vytvárajú obraz bohatých rímskych palácov. Ako som z európskych metropol navyknutý, tak radnica býva vždy na uzatvorenom námestí. Helsinki si postavili svoju radnicu na nábrežie rovno k dopravnej tepne. Možno pre to, aby priplávajúci námorníci mohli obdivovať netradične modro zafarbenú budovu radnice.
Oproti radnice sa nachádza trhovisko, kde sa okrem suvenírov dajú na otvorenom priestranstve na nábreží kúpiť aj čerstvé rybie produkty. Ja neodolám a už ochutnávam nejaké rybie dobroty. Pár desiatok metrov od radnice sa však nachádza ten pravý poklad. Krytá hala historického trhoviska z roku 1889 v sebe ukrýva obrovské množstvo rôznych chutí a vôní. V čase blízkom obedu sa na tomto trhovisku nachádza veľmi veľa ľudí. Ani ja som neodolal a musel som si tu niečo kúpiť. Aj keď ceny nie sú príliš prívetivé pre turistu zo strednej Európy, ale chuťové bunky budú spokojné.
Druhá ikona mesta Helsinki
Po krátkej prestávke a s plným žalúdkom pokračujem ďalej. Prechádzam okolo radnice, budovy najvyššieho súdu a budovy prezidentského paláca a prichádzam k druhej ikonickej stavbe celého mesta. Na miernom kopci sa nachádza Chrám večného spánku Panny Márie. Je to centrum ortodoxného náboženstva celého Fínska. Nikde nevidím žiadnych turistov, myslím si, že majú zatvorené. Opak je pravdou. Nachádzam malé dvere, ktorými vstupujem do miesta z ktorého žiari pokoj a ticho.
Ak si myslíte, že kúpanie vo Fínsku prvý októbrový deň je nemožné, tak možno zmeníte názor. Kúsok od katedrály som našiel vonkajší verejný bazén, kde sa kúpu otužilí dôchodcovia. Ja by som do tej vody ani prst nestrčil a oni sú v pohode, veď slnko svieti, to stačí.
Pri potulkách mestom som narazil na jednu zvláštnu budovu, ktorá mi veľmi pripomínala berlínsku červenú radnicu. V tejto fínskej budove však sídli hasičská zbrojnica. No dizajnom si myslím, že je veľmi blízko k Berlínu.
V centre mesta sa nachádza dosť zelených miest a verejných parkov. Napríklad jedným z nich je park Kaivopuisto. Leží na miernom kopci a je z neho krásny výhľad na celé okolie. Na prístav, marinu, staré doky, námornú akadémiu, obranné pevnosti či blízke ostrovčeky. Vzhľadom k veľmi členitému terénu v meste, je trajekt často používaným prostriedkom verejnej dopravy. A keď sme u tej dopravy, v meste jazdí veľa elektromobilov.
Na záver
Ak ste si mysleli, že svoj cieľ nesplním, tak vás všetkých teraz sklamem. Svoj cieľ som splnil. I keď unavený, zničený, ubolený, prechladnutý s prichádzajúcou horúčkou som to dokázal. Za necelý týždeň som precestoval skoro 800 km hlavnými mestami Baltských krajín. Každé mesto bolo iné, každé niečim typické, ale všetky miesta, ktoré som za posledné dni navštívil boli krásne. A na záver celej expedície môžem povedať jedno. Neľutujem.
