Expedícia Baltik II. Vilnius
Moje putovanie krajinami Baltu pokračuje. K večeru opúšťam hlavné mesto Lotyšska, na ktoré začínajú padať prvé kvapky jesenného dažďa a autobusom sa presúvam do mesta Vilnius.
Cesta autobusom spoločnosti Ecolines trvá asi štyri hodiny. Cena spojenia medzi hlavnými mestami sa začína na čiastke 5€. Časť cesty po diaľnici, časť cesty mimo. Počas daždivého počasia a následného súmraku sa nedá asi nič rozumné vymyslieť a preto po celodennom chodení mestom sa ukladám na krátky spánok.
Do mesta Vilnius prichádzame už dosť neskoro, takže z autobusu sa presúvam rovno hostela, hneď vedľa autobusovej a vlakovej stanice, kde ma čaká posteľ za 5€ za noc.
Ako už naznačovala jasná noc, zobúdzam sa do veľmi mrazivého rána. Čo by som aj čakal na konci septembra. Našťastie vychádza slniečko, takže to vyzerá na pekný deň. Spal som vedľa hlavnej vlakovej stanice a tak som sa išiel pozrieť ako to tam vyzerá. Milo ma prekvapilo, že som tam našiel vlaky, ktoré sa až náramne podobajú moderným Push and Pull vlakom slovenských železníc. Vo vestibule hlavnej stanice sa nachádza milá maketa s modelmi vláčikov.
Pár údajov
Vilnius je hlavné mesto Litvy. S počtom obyvateľov niečo málo vyše pol milióna sa z pomedzi krajín Baltu radí na druhé miesto za Rigu. Hovorí sa, že mesto bolo založené potom, ako sa kniežaťu Gediminasovi vyjavil veštecký sen o železnom vlkovi, ktorý stojí na kopci. Keď požiadal kňaza o vysvetlenie, dozvedel sa, že musí postaviť hrad a veľké mesto na vrchole kopca. A tak sa začala na začiatku 14. storočia písať história mesta Vilnius.
Ako prvú pamiatku som navštívil radnicu mesta. Je to krásna historická budova ako keby prišla z obdobia rímskej ríše. Palác s typickým stĺporadím na čele budovy znázorňuje dôležitosť a pompéznosť budovy. V radnici sa nachádza turistická kancelária, kde je možné kúpiť mapy či nejaké suveníry. Pred samotnou radnicou sa nachádza námestie, ktoré mi trochu pripomína atmosféru českých starých miest. Na námestie vyúsťujú malé úzke uličky s tradičnou historickou atmosférou.
Neďaleko námestia sa nachádza dosť významné miesto. Je ním historická budova univerzity a budova parlamentu. Dôležitosť týchto objektov sa spája s historickými udalosťami spojenými s revolúciou a vznikom samostatnej Litovskej republiky.
Pár krokov od parlamentu prichádzam na veľké námestie, na ktorom sa nachádza katedrála. Vyzerá ako by bola postavená len pred pár rokmi. Samotná katedrála bola však postavená na mieste chrámu z 13. storočia. Architektonicky pripomína stavba Pantheon či iný palác z obdobia rímskej ríše. Avšak stará Katedrála svätého Stanislava bola zrekonštruovaná a jej svetlo biela fasáda vyžaruje odlesk slnečných lúčov na celé námestie. Katedrálu navštívil aj samotný pápež.
Nad samotnou katedrálou sa nachádza Gediminasov hrad, z ktorého je výhľad na celé okolie. Na jednej strane je vidieť historické mesto s vežami kostolov a na druhej strane je vidieť moderná časť mesta, v ktorej sa nachádzajú moderné budovy.
Centrum baroka
V meste je vidieť veľké množstvo kostolov z obdobia baroka. A tých kostolov je tam fakt veľa. Nie nadarmo sa niekedy nazýva Vilnius ako Jeruzalem Baltu. Je ich tam fakt plno. Kresťanské, evanjelické, pravoslávne či židovské svätostánky poukazujú na rozmanitosť náboženstiev v meste a krajine.
Rôznorodosť je vidieť aj vo farbách. Asi nikde nenájdete tak veľa kostolov s toľkými farebnými odtieňmi. Od bielych, cez červené, ružové, sivé až po modré či hnedé. Najviac ma prekvapila výzdoba jedného pekného kostola. Oltár a výzdoba sú totiž zelenej farby. Nikde som túto kombináciu nevidel.
Okrem veľkého zástupu stavieb z obdobia baroka sa medzi nimi nájdu občas aj gotické kostoly, ktoré sa snažia v barokovom meste nájsť svoje miesto.
Užupis
V rámci komentovanej free tour sa dostávame do inej krajiny. Prechádzame pomyselnou hranicou a prichádzame na malé útulné miesto. Je to vlastne krajina Užupis. V živote ste o tejto krajine nepočuli. Ja už áno, a je super pocit ju navštíviť.
Na východnom brehu rieky sa kedysi nachádzala židovská štvrť. Počas druhej svetovej vojny bola židovská komunita v meste úplne vyhladená a štvrť zostala prázdna. Židovské geto začalo chátrať. Svoje miesto si tu našli umelci, maliari, sochári, hudobníci a ďalší.
Prvého apríla 1998 bola na tomto mieste vyhlásená republika Užupis. Je to krajina vytvorená z recesie. Dokonca má aj svoju ústavu, kde sa píše, že každý má právo byť šťastný. Na tomto mieste šťastných ľudí môžete nájsť pomaľované domy rôznymi kresbami, lokálne galérie, či ateliére a štúdia miestnych umelcov.
Niečo dobré pod zub
Litovská kuchyňa mi pripomína kuchyňu chudobných roľníkov. Pripomína mi to taký sedliacky typ života. Zároveň sa mi zdá, že je podobná ako napríklad v Poľsku. Ochutnal som litovské tradičné jedlo. Niečo ako kapustový vývar so zemiakmi. Druhé jedlo podobné plneným pirohom so slaninkou a smotanou.
Jedno jedlo je však atypické. Je ním polievka z červenej repy s veľmi výraznou fialovo ružovou farbou. Trochu ma zarazilo, lebo niekde bola podávaná s hranolkami.
Po obede som sa ešte pohyboval po centre mesta a obdivoval zachovalú architektúru starých domov. Mesto pôsobí atmosférou maličkého a mesta. Čisté a upravené uličky, námestíčka lemované stromovými alejami a lavičkami a všade bolo cítiť pokoj. Ani som si nemyslel, že som v hlavnom meste.
Na druhej strane inak
Po prekročení rieky Neris, smerom na sever od centra mesta sa nachádza moderná štvrť s vysokými sklenenými mrakodrapmi. Na tomto mieste je už trochu iný obraz mesta. Nákupné centrá, administratívne a obchodné budovy nám pripomínajú zrod novej pulzujúcej časti mesta s tým správnym veľkomestským životom.
Dvadsať štyri hodín uplynulo veľmi rýchlo a ja sa už musím presunúť na sever do hlavného mesta tretej krajiny Baltu.
