Baníkom na vlastnej koži v meste Ostrava

Ostrava je tretie najväčšie mesto Česka a je známa hlavne vďaka hutníckemu priemyslu a ťažbe uhlia. Priemyselná turistika je pre návštevníkov najväčšie lákadlo. Rozhodol som sa, že na jeden deň sa zo mňa stane pracovník oceliarní, baník a samozrejme aj záchranár banskej služby.

Ostrava je s 300 tisíc obyvateľmi metropola regiónu na východnej hranici Česka. Má výbornú strategickú polohu, pretože leží v blízkostí hraníc s Poľskom a Slovenskom. Kedysi sa hovorievalo, že Ostrava je veľmi špinavé mesto. Z dôvodu oceliarní a ťažby uhlia. Dnes však patrí Ostrava medzi najzelenšie mestá v Česku. Ostrava zaznamenala veľký rozvoj v školstve preto na miestnych vysokých školách študuje až 30 000 študentov.

Vystupujem z vlaku na hlavnej stanici v Ostrave. Žltý vlak prichádza presne načas. Nástupištia na hlavnej stanici sú rozdelené na dve časti do písmena Y. Samotná budova je dosť úrovňovo členitá, ale veľmi dobre označená a je svetlá. Pred hlavnou stanicou je prestupný uzol na MHD, ktorý je rovnako rozložený ako v Bratislave.

Prvý dojem

Do Ostravy som pricestoval približne o 16:30, takže človek by očakával popoludňajšiu špičku. Ako tak kráčam od vlakovej stanice, tak som prekvapený z prázdnych ulíc. Občas okolo mňa prejde električka či trolejbus, ale chýba mi tu akýsi ruch veľkého mesta. Vôbec mi to nepríde, že som v Ostrave. Skôr sa cítim ako v malom meste. Na ulici je ticho a je úplne vyprázdnená. Vystúpil som správne? Je toto Ostrava?

Ubytoval som sa v hoteli neďaleko hlavnej vlakovej stanice. Najprv som sa potešil, že to asi bude tichá a pokojná štvrť, kde môžem bezpečne spávať. Opak je pravdou a ukáže sa to až vo večerných hodinách. Ale o tom trochu neskôr.

Hneď za hotelom sa nachádza malé námestie s gotickým kostolom a s množstvom krásne zdobených secesných budov. Námestie Svatopluka Čecha je krásnym príkladom secesnej architektúry. Za kostolom stojí honosný palác, kde dnes sídli archív mesta. Viedenský architekt Camillo Sitte navrhol námestie a podľa mňa patrí k najkrajším v celom meste.

Vydal som sa do historického centra mesta. Je malé. Vlastne je tam jedno námestie, pár bočných ulíc s pešou zónou a to je všetko. Stojí tam veľa historických budov s krásnou architektúrou. Pohľad na ne občas kazí brutalistická stavba z obdobia komunizmu.

Na Masarykovom námestí, ktoré sa považuje asi za hlavné námestie celej Ostravy hrdo stojí žlto sfarbená veža starej radnice. Námestie lemujú letné terasy reštaurácií a kaviarní.

Radnica na Masarykovom námestí

Neviem či zase, alebo ešte stále, som prekvapený z tej prázdnoty. Stále sa cítim akoby som bol v malom mestečku a nie v metropole východného Česka. Väčšina terás a lavičiek sú prázdne. Ani okolité ulice nevyzerajú príliš plné. Mám divný pocit, že som sa vrátil späť do obdobia pandémie.

Ďalšou zastávkou je krémovo sfarbená Katedrála Božského Spasiteľa, kde okrem mňa je ďalší jeden návštevník. Katedrála so svojou kapacitou až 4000 osôb je považovaná za druhú najväčšiu na celej Morave. Je relatívne mladá, pretože bola postavená až v 80. rokoch 19. storočia.

Celkový dojem z mesta kazí niekoľko rozpadnutých budov s prepadnutou strechou a opadanou omietkou. Vidno, že Ostrava sa začala významne budovať až tesne pred II. svetovou vojnou a v období komunizmu. Dôkazom toho sú honosné veľké paláce a budovy, ktoré často zdobia vysoké kamenné sochy.

Pohľad z výšky

V Ostrave sú vlastne tri radnice. Prvú som už navštívil na hlavnom námestí, druhá, Sliezska, stojí na opačnom brehu rieky Ostravica. Tretia stavba je nazývaná ako Nová radnica. Je postavená v roku 1930 a je najrozsiahlejším radničným komplexom v Česku. Radnici dominuje 85 metrov vysoká vyhliadková veža, ktorá je najvyššia v Česku. Z výšky 73 metrov je možné pozorovať celé mesto, ale aj okolie.

Po zaplatení vstupného už som vo výťahu a čakám, kedy sa otvoria dvere a mne sa otvorí výhľad z vtáčej perspektívy. Južne od radnice sa nachádza historické centrum mesta a nenápadný malý Sliezskoostravský hrad. V diaľke sa nad mestom do neba driapu vysoké komíny a priemyselné veže. A za nimi v miernom opare sú typické socialistické paneláky.

Nová Radnica

Severne od radnice sa tiahnu Komenského sady, kde na brehu rieky je možné nájsť pokojné miesto k oddychu. Východným smerom je tzv. halda Ema. Je to umelo vytvorený kopec z vyťaženej horniny. Hovorí sa, že niekde vnútri pod haldou vyťažená suť dosahuje teploty až 1000 °C. Vďaka tomu sú vidieť občasné oblaky obsahujúce metan a oxid síričitý. Smerom na severovýchod sú v diaľke vidieť priemyselné areály Karvinska a Poľska.

Až teraz som pochopil, prečo je centrum mesta tak prázdne. V tesnej blízkosti od historického centra mesta je nové centrum Karolina. Je to niečo ako bratislavská Eurovea. Kancelárie, nákupné centrum, luxusné byty a dláždené námestie sa stali novým centrom. Je to hlavné miesto stretávania sa ľudí všetkých generácií.

Centrum priemyslu

Spomínal som, že Ostrava je centrum priemyslu. V dnešnej dobe je to vo väčšine prípadov len skanzen priemyslu. V období za Rakúsko-Uhorska sa vybudovali veľké priemyselné areály, v období komunizmu sa rozkradli a kapitalisti tieto podniky nechali skrachovať. Veď je lacnejšie si doviesť všetko z Číny.

Najväčším priemyselným skanzenom mesta Ostrava je bezpochyby priemyselný areál Dolné Vítkovice. Miesto, kde sa v rokoch 1828 až 1998 ťažilo uhlie a vyrábalo železo sa veľmi nezmenilo. Len zmenilo svoj pôvodný účel. Vozíky s uhlím vystriedali turisti a návštevníci spoločenského a kultúrneho centra.

Dolné Vítkovice

Neočakával by som, že hromada železa priláka toľko návštevníkov. Mýlil som sa. Na vrchole bývalej vysokej pece je vyhliadková terasa Bolt Tower. V informačnom centre som sa dozvedel, že vstupenky na ňu sú beznádejné vypredané na najbližšie dni dopredu.

Tak som sklamane odišiel od pultu informačného centra, ktoré mimochodom sídli v bývalej obrovskej plynovej nádrži. Okrem toho je tam galéria a koncertná sála, kde si práve vychutnávam koncert neznámej slovenskej kapely.

Hneď vedľa je v rekonštruovanej budove svet techniky. Okrem toho je tu možné nájsť horolezeckú stenu a množstvo ďalších atrakcií. Vítkovický priemyselný areál sa dá prechodiť krížom krážom. Myslel som si, že len ja som taký blázon, ktorý bude obdivovať veľké trúbky, obrovské železné konštrukcie a staré technické budovy.

Lenže turistov v areáli je fakt veľa a tak tento skanzen priemyslu je veľmi vyhľadávanou destináciou. Je to silný zážitok prechádzať sa medzi mohutnými hromadami železa. Snažím si predstaviť ten čulý ruch, aký musel na tomto mieste panovať v čase najväčšej slávy. Tisíce pracovníkov v prilbách a montérkách, deň čo deň ťažko musí pracovať, aby dokázali uživiť svoje rodiny.

Exkluzívna prehliadka

Nie všetky časti areálu sa stali priemyselným skanzenom. V tesnej blízkosti sú ešte stále funkčné fabriky. Mal som tú česť spoznať p. Szotkowského, riaditeľa výroby fabriky, kde sa vyrábajú oceľové trúbky. Stal som sa členom sedem miestnej skupinky, ktorú čaká exkurzia po výrobnej hale.

Po krátkej bezpečnostnej inštruktáži vchádzame malými dverami do obrovskej haly. Je tu množstvo špiny a hluku. Obrovské stroje sa prekrikujú navzájom tak silno, že vlastné slová nepočuť. Z jedného obrovského stroja sa na posuvnom páse vezie obrovský kus roztaveného materiálu. Kus oceli s teplotou viac ako 1000°C je pripravená k vytvoreniu dutiny vo vnútri. Je to jedinečný zážitok sledovať horúci kus oceli zo vzdialenosti pár metrov.

Následne sa horúce železo naťahuje, až sa dostane do požadovanej formy. Následne sa ochladí, vyrovná a opracuje podľa požiadavky zákazníka. Prechádzame vyznačenou trasou celou obrovskou halou, kde vidíme obrovské stroje v celej svojej kráse. Nakoniec prichádzame do skladu, kde vidíme hotové výrobky, ktoré čakajú na svojho majiteľa. No a len pre zaujímavosť, tak jedna taká oceľová trubka má hmotnosť viac ako jednu tonu.

Banícka minulosť

Na severe mesta Ostrava sa nachádza veľký park, kde sa ukrýva banícke múzeum. Pri návšteve som sa najprv dozvedel o tom, ako fungujú banícky záchranári. Vyskúšal som ich 12kg vážiacu topánku a ťažké dýchacie prístroje. Mohol som obdivovať historické predmety. Nakoniec všetkého som si mohol skúsiť aké je to náročné sa premiestňovať malými priestormi baní pri banskom nešťastí.

V bani

Čerešničkou na torte bola návšteva baní. Výťahom sme sa pomyselne zviezli do hĺbky vyše 600 metrov pod úroveň terénu. Reálne to bolo len niečo okolo 5 metrov. Až tu som si uvedomil, aká je to náročná práca. A hlavne aká bola náročná v minulých storočiach, kedy si svietili len slabým lampášom a pri nepredstaviteľne náročných podmienkach museli baníci ťažiť uhlie.

Až následná mechanizácia práce uľahčila baníkom tvrdú prácu. Lenže pri dolovaní uhlia sa uvoľňuje do prostredia metán, ktorý je výbušný. To znamená, že sa rapídne zvyšuje riziko požiarov a výbuchov. Elektrina je síce nápomocná, ale v tomto prípade aj nebezpečná.

Následne sme sa dostali až do reálnej bane, do hĺbky 30 metrov, kde sa kedysi ťažilo uhlie. A ja vidím, že niečo nám tu nechali, pretože na stenách sa ešte nachádzajú kusy uhlia. Takže nasadiť helmy, obliecť montérky a ide sa ťažiť. Sprievodca nám pustil raziaci stroj a my len pozorujeme ako sa z horniny pomaly odlupujú malé kúsky uhlia. Je to skvelý zážitok vidieť ohromne veľké stroje hlboko v podzemí ako pomáhajú pri ťažbe.

Záver

Ostrava sa snaží dostať sa z predsudkov z minulosti. Myslím si, že sa jej to veľmi darí. Mesto je pre návštevníkov dostatočne prívetivé. Moderné prostriedky MHD a jednoduchá orientácia po meste je pre turistov výhodná. Ostrava má nevýhodu v tom, že je veľmi rozťahaná. Množstvom priemyselných areálov a rôznych brownfieldov sa rozloha zväčšuje. Niekedy je nutné nabehať dlhé kilometre, aby sa priemyselné zóny dali obísť.

Najviac ma trápi zloženie obyvateľstva. Až neskôr som zistil, že v oblasti neďaleko hlavnej stanice je akési geto, takže cestou do hotela som sa necítil príliš bezpečne. Ulica plná rómskych spoluobčanov a ja jediný biely vo mne pocit bezpečia nevzbudzuje. Po celom meste je množstvo ľudí z nižšej spoločenskej vrstvy. Žije tu veľké množstvo ľudí, ktorí hľadajú útechu v alkohole a drogách. Dokonca mi na ulici drogy aj ponúkali.

Hneď prvý večer som sa stal svedkom, kedy asociál rozbil okno na električke. A keď som navštívil slávnu Stodolní ulicu, tak to bola prehliadka vyholených hláv oblečených v teplákoch. Našťastie pár primitívov mi rozhodne výlet neskazili.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *