Útulné Bergamo postavené pod Alpami
Útulné mesto Bergamo umiestnené pod Alpami je skrytý klenot Talianska, kde sa spája romantika kamenných uličiek s dych berúcimi výhľadmi. Objavte jeho čaro!
Letisko Milano Bergamo je jedným z milánskych letísk. Je to jednou z hlavných základní leteckej spoločnosti Ryanair. Letisko je pre mnohých len prestupný uzol, aby sa okamžite dostali do Milána. Avšak zabúdajú, že o čosi bližšie je ukrytý poklad, ktorý vlastne až tak ukrytý nie je. Stojí totiž na vysokom kopci a díva sa priamo na letisko.
Mesto Bergamo je k letisku podstatne bližšie ako Miláno, no je ukryté v tieni svojho veľkého brata, veľkomesta Milána. Bergamo so 120 000 obyvateľmi je podstatne menší brat slávneho mesta módy. Z letiska priamo do centra Bergama sa dá dostať autobusovou linkou č. 1 približne za 20 minút s cestovným lístkom za 3€. Lístok má v sebe ukrytý čip a dá sa dobíjať. Platí aj na iné druhy dopravy ako napríklad aj na pozemnú lanovú dráhu.
Bergamo je veľmi staré historické mesto, ktoré všetkých návštevníkov prekvapí tým, že má dve tváre. Prvou tvárou je historické mesto so stredovekými palácmi obklopenými mohutnými hradbami a druhou tvárou je pulzujúce a moderné mesto v dolnej časti mesta. Takže mesto sa rozdeľuje na horné Citta Alta a dolné Citta Bassa. Dolné mesto sa akoby klania hornému historickému mestu.
Citta Alta – Horné mesto
Horné mesto je najstaršia časť mesta. Je obklopené mohutnými múrmi a je prístupné štyrmi historickými vstupnými bránami. Spoza mohutných hradieb vykúka vysoká pevnosť a veže mestských domov a chrámov. Z dolného do horného mesta vedú kľukaté kamenné uličky, ktoré stúpajú do kopca. S historickou pozemnou lanovou dráhou sa katapultujete priamo do srdca stredoveku. Dráha má zastávku na začiatku horného mesta.
Ráno v hornom meste je veľmi príjemné. Je to mierne ospalé, pomaly sa zobúdzajúce mesto, kde tempo je zatiaľ veľmi pomalé. Uličky sú zatiaľ tiché a prázdne, lokálne podniky sa pomaly otvárajú, aby mohli privítať davy turistov. Približne do 10h rannej je horné Bergamo kľudné unavené mestečko, ktoré sa neskôr zmení na typické turistické mesto.
Pre mnohých návštevníkov je Bergamo len krátkou zastávkou, len takým odskočením si z rušného Milána. Chápem, že horné mesto sa dá prejsť za pol hodiny, no títo rýchlo návštevníci prichádzajú o veľa. Okolo obeda je staré námestie Piazza Vecchia už plné návštevníkov. Niektorí sú v skupinách, iní so sprievodcami, iní zase bez. Staré námestie je najväčšou atrakciou celého mesta.
Okrem krásného mramorom obloženého Palazzo Nuovo zo 14.storočia námestiu dominuje aj veža Campanone z 12. storočia, ktorú si nechala postaviť bohatá rodina Suardi. Veža je verejne prístupná a je súčasťou múzea. Na moje obrovské prekvapenie sa vo veži nachádza aj výťah. Z veže je nádherný panoramatický výhľad na široké okolie. Na južnej strane je vidieť dlhé rovné pláne s husto vybudovanými predmestiami Milána. Na severnej strane sa nachádzajú vysoké kopce a horské masívy Álp a severozápadne je vidieť aj hrad San Vigilio.
Za zmienku stojí starý palác Palazzo del Podestà s portikami a gotickými oknami. Deti zase zaujíma krásna fontána Contarini, ktorá stojí uprostred námestia. Staré námestie je živé a pulzujúce miesto, kde sa stále niečo deje. Niekto sa fotí, niekto len obdivuje historickú architektúru, niekto zasa ochutnáva miestne špeciality. Ak chceme hľadať pokoj a ticho, stačí sa presunúť len o pár ulíc ďalej.
Za starým námestím je komplex niekoľkých sakrálnych stavieb. Na prvý pohľad nenápadný románsky kostol Basilica di Santa Maria Maggiore z roku 1137 v interiéri ukrýva ozajstný poklad. Chrám so zdobeným mramorovým krytým vchodom a honosným pozláteným interiérom, v ktorom visia obrovské tapisérie je ozajstným umeleckým dielom.
Po zaplatení vstupného 5€ sa mi zatočila hlava z toľkej krásy a nádherných dekorácií. Je to ozajstná klenotnica, akú Bergamo môže mať. Aby som našiel ďalší ukrytý historický poklad, musel som obísť baziliku dokola, aby som našiel nenápadnú kaplnku Cappella di Santa Croce z 12.storočia.
K bazilike je akoby lepidlom prilepená pohrebná kaplnka Colleoni z 15.storočia s množstvom malieb, fresiek a sochárských diel. Exteriér kaplnky je v porovnaní s bazilikou úplne iný a tým sa odlišuje od tohto chrámu. Možno sa mi to len zdá, ale myslím si, že bohatá fasáda kaplnky akoby zosmiešňovala celú baziliku. Kaplnka je bohato dekorovaná s obrovským množstvom mramoru. Vo vnútri kaplnky je zakázané fotiť. No mne sa pár snímkov podarilo. Ale psst, nikomu to nehovorte.
Komplex sakrálnych stavieb uzatvára najstaršia stavba, Cattedrale di Sant’Alessandro Martire so snehobielou neoklasicistickou architektúrou. Stojí na mieste pôvodneho chrámu z 5. storočia. Sem je vstup bezplatný. Je to zlatom zdobená honosná stavba, ktorej impozantnosť umocňuje veľká kupola v strede chrámu. Zaujímavosťou sú aj podzemné krypty vybudované pod katedrálou, kde našli svoj večný odpočinok dôležité cirkevné osobnosti.
Ďalšie dôležité námestie je Piazza della Cittadella. Je to opevnená citadela, ktorá kedysi slúžila na obranu mesta pred útokmi nepriateľov, či na obranu pred povstaním obyčajného ľudu. Do citadely sa dá dostať zo starého námestia popod historickú zvonicu. Palác Cittadella Viscontea s portikami a gotickými klenbami je miestom historického a prírodného múzea.
Stratený v uličkách
Všetok turistický ruch sa odohráva na starom námestí alebo na priľahlých uliciach Via Gombito a Via Bartolomeo Colleoni. Horné mesto je plné úzkých kamenných uličiek, ktoré z oboch strán objímajú staré kamenné domy s typickou talianskou architektúrou. Milujem túlanie sa týmito uličkami. Úplne ma pohltia a ja si len tak chodím krížom krážom prázdnymi a tichými uličkami. Až som sa dostal ku kamennej pevnosti La Roca, ktorá je obklopená veľkým parkom, kde sú umiestnené expozície s historickými delami.
Opúšťam uzavreté historické mesto bránou Porta Sant’Alessandro a vyrážam na hrad San Vigilio. Tesne za bránou je zastávka pozemnej lanovej dráhy, ktorá ma vyvezie až pod hrad. Po vystúpení stačí vyšliapať posledné schody a pred očami mám úžasný panoramatický výhľad. Hrad San Vigilio je tým najlepším miestom pre krásne panorámy, ktorým dominujú veže horného mesta. Práve z tohto miesta je možné sledovať mohutnosť a pompéznosť hradného opevnenia. Pri pohľade na horné mesto sa človek cíti, že je vysoko. No pri pohľade na mohutné Alpy si zase uvedomí, ako je nízko.
Po navráte späť do horného mesta za bránou Porta Sant’Alessandro je nenápadne umiestnená cukráreň La Marianna. Táto cukráreň sa pyšní tým, že v roku 1962 tu bola prvýkrát vyrobená zmrzlina stracciatella. A ja ju musím dnes ochutnať. Sadám si do parku k benátskym hradbám a vychutnávam si skvelú chuť zmrzliny s obzvlášť veľkými kúskami čokolády.
Zvony v Bergame
V podvečer sa horné mesto Bergama pomaly vyprázdňuje. Všetci rýchlonávštevníci sú už na ceste späť do Milána a v meste zostali už len najvernejší návštevníci, pre ktorých je Bergamo viac než len krátka zastávka. Večer sa znovu zaplní staré námestie, pretože lokálne reštaurácie musia nakŕmiť hladné žalúdky nielen turistov, ale aj domácich. To, že v reštauráciach sú domáci je naozaj počuť. Hlasné rozprávanie a ešte hlasnejší smiech talianskych dôchodcov sa nedá prepočuť.
Večer presne o 22:00 si hlavné slovo prevezme veža na starom námestí. Rozeznejú sa zvony, ktoré v minulosti informovali obyvateľov o tom, že sa zatvárajú brány do horného mesta. Dnes už je to len taká tradícia. No zvuk zvonov je ohlušujúci. Je to poriadny randál. Je to akoby všetko stíchlo, aby zvony mohli ukázať svoje krátke vystúpenie.
Tým, že je Taliansko kresťanská krajina, v mestách je postavených veľa kostolov, chrámov, bazilík a katedrál. Bergamo nie je žiadnou výnimkou. Ku kostolom samozrejme patria aj zvony. Presne v poludnie sa po celom meste rozvonia desiatky zvonov a mestom sa valí zvuková vlna zvonkohry. Človek by si pomyslel, že všetky zvony sú synchronizované ako nejaký orchester. Niektoré zvony znejú ako ozajstné melódie. Táto symbióza zvukov miestami znie ako hudobné dielo. Menej príjemná je kostolná veža v blízkosti ubytovania ohlasujúca o 6:30, že je čas vstať z postele.
Celé horné mesto je v obkľúčení tzv. benátskych hradieb, ktoré dosahujú dĺžky viac ako 5 kilometrov. Hradby sú prístupné a rôznymi chodníkmi a cestičkami je možné „obkrúžiť“ celé horné mesto. Hradné múry sú od roku 2017 zapísané na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO. Prechádzka po hradbách môže byť veľmi príjemná v letných mesiacoch, kedy dostatok stromov vytvára tieň a slabý letný vánok ovlažuje vzduch. Pozdĺž hradieb sú vysadené stromy a pod nimi sú umiestnené lavičky pre oddych a sledovanie dolného mesta.
Dolné Bergamo
Dolné mesto je diametrálne odlišné. Už od rána je to živé, rušné mesto. Na rozdiel od horného mesta sú tu ulice plné trúbiacich áut, množstvo ľudí, veľké široké bulváre a priestranné námestia. Námestiam dominujú fontány a sochy dôležitých osobností ako sú napríklad Garibaldi, Vittorio Emanuele či rodák Gaetano Donizetti. V ich pozadí stoja impozantné paláce, kde sídlia banky, a administratívne inštitúcie. Turistov je tu výrazne menej. Tomu sú prispôsobené aj obchody a služby.
Ráno sú kaviarne plné Talianov, ktorí si pred prácou doprajú kávičku a k tomu chutnú sladkú dobrotu. Neskôr pracujúcich striedajú dôchodcovia. Cez deň ich je v dolnom meste fakt veľa. Hlavne v parkoch vysedávajú na lavičkách a skrolujú v chytrých telefónoch. Žiaľ, dolné mesto vo veľkom okupujú aj africkí „podávači rúk“, africkí tuláci, žobráci a iné podivné osobnosti. Našťastie sú len v dolnom meste a neobťažujú turistov v hornom meste.
Dolné mesto pretína široký bulvár, ktorý sa tiahne od vlakovej stanice až po úpätie kopca vysokých hradieb horného mesta. Okolo bulváru je množstvo stromov a pri bráne Porta Nuova ho pretína široký bulvár pre peších, ktorý je plný stromov a kvetov.
I keď v dolnom meste nie sú takmer žiadny turisti, je to omnoho hlučnejšie a rušnejšie mesto. Množstvo talianských vlajok na budovách symbolizuje, že Bergamo je dôležitím finančným a administratívnym centrom regiónu Lombardia. Všetky paláce a budovy sú oveľa mladšie ako v hornom meste.
Väčšina z nich bola vybudovaná až 18. a 19. storočí. Medzi impozantné stavby dolného mesta patrí aj divadlo Gaetano Donizetti, Centro Piacentiniano, Torre dei caduti či Provincia di Bergamo. Najviac očí však priťahuje pár neoklasicistických stavieb brány Porta Nuova z 30. rokov 19. storočia s kolonádami a výhľadom na horné mesto na kopci.
Na rozdiel od „divokých“ južných oblastí Talianska je Bergamo aj sever krajiny ďaleko čistejšie, upravenejšie a kultivovanejšie. Bergamo je pekne upravené čisté mesto. Odpadky na zemi či počmárané budovy graffiti sú tu vidieť len zriedka. Všímam si, že aj doprava je tu viac usporiadaná a MHD tu má presné časy odjazdu. Musím sa priznať, že sever Talianska vnímam ako ďaleko kultivovanejšiu časť Talianska.
