Andalúzska vášeň s menom Málaga
Španielske mesto Málaga je novoobjavená zimná destinácia pre všetkých po slnku bažiacich ľudí. Všetci čo chcú utiecť pred zimou našli svoje útočisko práve tu.
Zatiaľ čo na Slovensku sú teploty pod nulou, v Španielsku sa pomaly chystajú na zber bohatej úrody pomarančov. Je začiatok februára a v Málage panuje slnečné počasie s takmer letnými teplotami. Každý s absenciou vitáminu S ako slnko vyhľadáva túto detináciu ako útek pred hmlistým a pochmúrnym počasím. Vďaka priamym letom z Bratislavy sa stáva Málaga obzvlášť dostupnou destináciou.
Z letiska v Málage jazdí do centra mesta prímestský vlak Cercanías, ktorý nás za pár minút zavezie až na okraj centra mesta. A presne tu sa začína moja návšteva mesta.
Vďaka bohatej histórií je Málaga plná historických pamiatok. Málaga bola zdrojom prírodnej soli. V jej okolí sa našli bohaté náleziská soli a preto sa ťu soľ tažila. V minulosti slúžila soľ napríklad ku konzervácií jedla a potravín. Hovorí sa, že soľ je nad zlato a preto miestny obyvatelia dostávali namiesto zlata soľ. Maurskí moslimovia, ktorí sa tu usadili na dlhé storočia vybudovali v meste úzke uličky a mešity, ktoré sa prebudované na kostoly. Zaujímavé, že Mauri tu vybudovali nový väčší prístav, ale kresťania ho posunuli od mesta ďalej.
Keď chceme neverbálne naznačiť, že chceme peniaze, tak pošúchame prstami – obvykle trieme palec s ukazovákom. Legenda hovorí, že tento zvyk pochádza práve z Málagy, pretože týmto spôsobom sa kontrolovala kvalita soli – teda kvalita výplaty.
Nákupná horúčka
Je streda ráno a môj deň sa začína na trhovisku – Mercado Central de Atarazanas, kde mám v pláne kúpiť si raňajky. Namiesto toho sa mi dvíha žalúdok s typickej arómy rýb. Miesto je to pekné, ale už hneď z rána je to veľmi rušné miesto. Predajcovia sa snažia kričaním nalákať zákazníkov a tak sa cítim ako na pravom trhu. Moje kroky smerujú na najdrahšiu ulicu mesta – Larios. Bohatá rodina tu zničila kus mesta, aby mohli postaviť širokú ulicu s honosnými domami, kde dnes sídlia butiky najdrahších svetových značiek.
Ulica je známa aj tým, že je to promenáda, kde se odohráva veškeré dianie živého mesta. A dnes je celá ulica dekorovaná do svetelných ornamentov pripomínajúcich masky. Prečo? Lebo je práve obdobie karnevalu. Dnes večer na námestí Plaza de la Constitución bude defilé nádherných karnevalových masiek. V období Vianoc je táto ulica najkrajšie zdobená z celej Andalúzie.
Pamiatky s krutým osudom
Ako sa tak túlam úzkymi uličkami všímam si, že medzi nimi sa týči veža. Je to katedrála, ktorú postihol smutný osud. V roku 1528 začala stavba honsonej a impozantnej katedrály, ktorá mala podľa pôvodných návrhov odzrkadľovať nadradenosť kresťanstava nad inými náboženstvami. Bola vybudovaná na mieste, kde kedysi stála veľká mešita. Katedrála viac vyzerá ako nejaký honosný pálac a nie ako kostol.
Pri pohľade na katedrálu môžeme nadobudnúť dojmu, že je nedokončená. Ona vlastne nedokončená je. Pôvodne mala mať dve vysoké veže, no má len jednu. Je to zo toho dôvodu, že katedrála je dodnes nedokončená stavba. Jednudocho došli financie, tak sa stavba pozastavila. Nastala ekonomiacká kríza a financovanie katedrály sa stoplo. Radšej bol zväčšený prístav, aby mohla Málaga zbohatnúť obchodovaním.
Teraz by sa už aj peniaze našli, no tu narážame z odporom domácich. Domáci si totiž už zvykly na panorámu mesta len s jednou vežou a neželajú si dokončenie druhej veže. To by zmenilu identitu mesta a takisto aj samotnú panorámu. Lenže tým, že je katedrála nedokončená, tak nemala ani strechu. Mala len oblúky, nad ktorými sa potom budujú krovy a samotná strešná krytina. Takže začalo do katedrály zatekať a stavbári sa predsa len pustili do budovania – teda aspoň strechy.
Renesančno-baroková katedrála je v interiéry veľmi tmavá a chladná. I keď vysoké stĺpy vytvárajú dojem pompéznosti, tak by som očakával viac zlatých dekorácií. Ale aj tak je katedrála krásna a plná nádherných sôch a malieb.
Dve ulice ďalej bolo v 50. rokoch pri výstavbe knižnice náhodne nájdené rímske divadlo. Teda len jeho ruiny. Stavbári sa tvárili akoby nič a pokračovali v stavbe ďalej. Lenže sa to dozvedelo UNESCO a celú stavbu knižnice zastavilo a musela byť zbúraná. A tak sa dostalo rímskému divadlu trochu pozornosti. Bolo odkryté a stalo sa z neho ďalšie turistické miesto. Na neďalekom námestí sedí veľa ľudí a užívajú si jarné slnečné lúče.
Alcazaba a Gibralfaro
Po zaplatení vstupného 10€ na obe pevnosti som sa vybral preskúmať pevnosť Alcazaba. Alcazaba je maurská pevnosť z 11. storočia, ktorá bola vybudovaná na troskách fénického paláce. Byla vybudována pre maurského kráľa z Granady a v 14. storočí bola rozšířená. Je to nedobytná pevnosť, ktorá slúžila na obranu mesta. Jej dômyselne vymyslená a prepracovná stratégia obrany je obdivovaná dodnes. Cestičky v tvare cik-cak sú postavené tak, aby bolo vidieť na nepriateľa z každého uhľa. Úzke strielne pre lukostrelcov v malých vežičkách napovedajú, že pevnosť bola dôsledne strážená.
Do samotného palácu vedie niekoľko samostatných brán ochraňujúcich celú pevnosť. Vnútri v pevnosti môžem obdivovať krásne maurské záhrady s vodnými prvkami a zelenýmy dekoráciami. V paláci je použitá nádherná architektúra, kde sú vybudované typické ozubené okenné rámy a rámy dverí.
Stropy palaácu sú zdobené mozakami a maľbami. Pri cestičkách k palácu rastú stromy, ktroé v tejto dobe sú plné dozrievajúcich pomarančov. Hradné múry sú verejnosti dostupné a je možné z nich obdivovať mesto z výšky.
Pri španielskej reconquiste chránilo 7500 vojakov hradby pevnosti pred 70 000 bojovníkmi, ktorí sa snažili dobiť palác. Nepodarilo sa im to. Palác nedobili. Ale využili lepšiu stratégiu. Celá pevnosť bola v obkľúčení dlhé mesiace. Odrezaná od sveta sa však neustála situáciu a bez zdrojov pitnej vody či potravín sa museli maurskí ochrancovia vzdať.
Z pevnosti Alcanzaba viedla kedysi tajná chodba do druhej pevnosti Gibralfaro. Je to druhá z pevností v Málage. Je to ďalšia nedostupná hradbami obohnaná pevnosť na vysokom kopci. Po mierne náročnej prechádzke kopcom sa dostávam až k bráne, kde ma už nečakajú bojovníci, ale predajcovia vstupeniek.
Hradby sú verejne dostupné a ja som si akoby hradný strážca pochodil celú pevnosť po obvode. Pri krásnom slnečnom počasí si užívam krásne výhľady na celé mesto, ale aj okolité kopci a hory v ďalekom pozadí. Najviac zaujme La Malagueta, corrida býčích zápasov. Málaga má jeden z najväčších štadiónov týchto zápasov. A preto niet divu, že z pevnosti zaujme práve táto monumentálna stavba.
Večer je pevnosť Gibralfaro dobívaná domácimi ale aj turistami. Mení sa veľké hľadisko, keďže odtiaľ je krásny západ slnka. Priamo nad celým mestom.
Zakladateľ kubizmu
Málaga je rodným mestom svetoznámého maliara – Pabla Picassa. V Málage je možné navštíviť jeho rodný dom, kde je umiestnené múzeum. Ďalšie múzeum venované svetoznámemu umelcovi sa nachádza v centre mesta, kde však chýbajú najznámejšie obrazy – tie sú umiestnené v Madride alebo Paríži. Pablo Picasso žil ale v Málage krátko, tak sa v meste zachovalo len málo z jeho života. No väčšina suvenírov odkazuje práve na prítomnosť Picassa. Tento maliar má nezvyčajné dlhé meno, ktorému by nestačili žiadne kolonky vo formulároch.
Pablo Diego José Santiago Francisco de Paula Juan Nepomuceno Crispín Crispiniano de los Remedios Cipriano de la Santísima Trinidad Ruiz Blasco y Picasso.
Slnečná Málaga
Centrum mesta už od rána ovládli turisti, ktorých cieľom je len jediné. Ohrievať sa na slniečku. No v úzkych uličkách medzi domami, kde je tieň sa udržuje chladná pripomienka zimného februára. Hneď za pomyselnými bránamí historického centra mesta je vybudovaný nádherný park, ktorý je vlastne svojím spôsobom aj botanická záhrada. Od parku sa tiahne dlhá moderná promenáda, kde sa dnes vyhrievajú americkí dôchodcovia. Táto skvelá promenáda je výborným miestom pre dlhú prechádzku k pláži.
Na konci promenády stojí nenápadný biely maják La Farola de Málaga. Tu sa začíná raj všetkých letných dovolenkárov. Pobrežie Costa de Sol je známy krásnymi letoviskami a plážami. I keď je začiatok februára, tak ma prekvapuje koľko ľudí sa opaľuje na pláži la Malagueta. Ešte viac ma prekvapujú exoti, ktorí sa kúpu v chladnom mori. Ono to vlastne dnes ani nevyzerá, že je február.
Teploty na teplomeroch prekročili 22°C a pocitová teplota na slnkom zaliatej pláži je ešte vyššia. A presne tu sa začína moja liečba, tu som objavil môj liek na zimnú pochmúrnu náladu. Ten liek sa nazýva „playacetamol“. A zapijem ho vitamínom S – sangria.
Zároveň si uvedomujem, že keď je tu takto teplo vo februári, neviem si predstaviť tie pekelné horúčavy v letných mesiacoch.
Málaga si ma získala svojou uvoľnenou atmosférou, vôňou mora a svetlom, ktoré akoby nikdy nestrácalo silu. Prechádzky historickým centrom, výhľady na prístav aj tiché chvíle pri pobreží mi ukázali, že toto andalúzske mesto má čaro aj v zimnom období. Najviac ma však prekvapilo, ako som si tu dokázal naplno užívať slnko vo februári – sedieť na pláži, cítiť jeho teplo na tvári a na chvíľu zabudnúť, že doma je ešte zima. Málaga pre mňa zostane miestom, kde sa aj uprostred zimy dá nájsť kúsok leta.
