Štedrý deň na vrchole aktívnej sopky

Je 24. december 2019, na celom svete sú Vianoce. Ráno sa zobudíte pustíte si v televízií vianočné rozprávky, celý deň sa plníte sladkými dobrotami a večer si rozbalíte pod stromčekom vianočné darčeky.

Tak nejak vyzerá tradičný štedrý deň. Ja som sa rozhodol, že tradičný štedrý deň prežijem veľmi netradične. Momentálne sa nachádzam v meste Le Gosier na ostrove Guadeloupe. Je ráno 8:00 a spolu s Ahmedom nasadáme do auta a vyrážame naprieč celým ostrovom na juhozápadnú časť ostrova, kde sa nachádza vo výške 1467 m.n.m. vrchol aktívnej sopky La Soufriére.

Na Guadaloupe trochu inak

Štedrý deň je tu úplne rovnaký deň ako všetky ostatné dni v roku. Obchody a služby sú otvorené až do večera. Pretože Vianoce sa tu oslavujú až v noci. Pracovný deň je vidieť hlavne na premávke. V okolí hlavného mesta Pointe á Pitre sú cesty dosť plné a vôbec tu necítiť pravú vianočnú atmosféru. Po polhodinke vchádzame do mesta Goyave, kde si dáme menšiu pauzu na raňajky. Croisant s čerstvou pomarančovou šťavou a bageta plnená čerstvým rybím mäsom prišla vhod.

Vzhľadom k tomu, že sme relatívne ďaleko od hlavného mesta, tak obraz krajiny je tu trochu iný. Cítiť akoby sme boli na vidieku. Menej aut, menšia premávka a pomalší život vidieť na každom rohu. Veď nie je dôvod sa ponáhľať. Asi po hodine cesty prevažne po diaľnici či širokej ceste nad pobrežím sa zrazu všetko mení. Odbočíme na vedľajšiu cestu, ktorá začína byť kľukatá a strmá. V tento moment si pomyslím, že aké by bolo super vymeniť naše malé autíčko Hyundai za poriadny model s pohonom 4×4.

Cesta je stále viac kľukatejšia a strmejšia a hlavne užšia. Cítim v hlave a v ušiach silné tlaky, pretože sme zrazu prekonali dosť veľký výškový rozdiel. Dokonca mi v aute vybuchla fľaša s nápojom, ktorá bola evidentne pod tlakom. Za pár minút sme sa od pobrežia dostali až do výšky niekoľko stoviek metrov nad morom.

Zrazu prichádzame na miesto, kde sú na okraji vozovky zaparkované autá. Hovorím, že asi sme v cieli. Bohužiaľ nastáva problém. Prešli sme vhodný moment na zaparkovanie auta a tak hľadáme vhodné miesto, kde sa dá otočiť. Na ceste, ktorá je široká asi 3 metre a ešte na krajnici stoja autá, je to trochu nemožné. Videl som, že niektorí odvážlivci cúvali stovky metrov.

Zaparkovali sme niekoľko stoviek metrov od začiatku značenej turistickej cesty. Bližšie už sa nedalo. Cestu lemovali desiatky, možno stovky áut. A po nás prichádzali ďalšie a ďalšie autá. Človek by čakal, že dnes budú všetci doma pri televízií a budú sledovať vianočné rozprávky. Opak je však pravdou. Veľa ľudí namiesto ležania na gauči preferuje turistiku. A tak prvé stovky metrov našej túry začínajú na improvizovanom parkovisku.

Idem hore

Na úvod našej prechádzky na vrchol sa dozvedáme pár informácií o sopke a vyrážame. Turistickú cestičku prvé stovky metrov lemujú stromy a rastliny, ktoré vytvárajú akýsi tunel. Bujná vegetácia v dažďovom pralese učaruje každému, kto prichádza zo strednej Európy. Pri troche šťastia vidím v konároch stromov prelietať exotické vtáky, či jašterky.

Čím sme vyššie, tým sa krajina mení. Z bujnej exotickej vegetácie sa zrazu stali nízke porasty. Vyšli sme z lesa na planinu a vidím, že sme vlastne stále veľmi nízko a že nás čaká ešte dlhá cesta. Po krátkej pauze, kedy sme doplnili tekutiny pokračujeme ďalej.

Vrchol sopky

Svižným tempom zdolávame meter za metrom. Cítim, že som úplne spotený. Vysoká vlhkosť v spojení s vysokou teplotou a vysokou záťažou dávajú telu zabrať. Ako tak pokračujeme vyššie, cítim, že teplota sa pomaly mení. Už si začínam uvedomovať, že sme dosť vysoko, pretože teplota už klesá.

Počas našej spoločnej túry s Ahmedom sa spoznávame a bavíme sa o našich rôznych zvykoch. Mimochodom Ahmed je síce arabského pôvodu, ale dlhé roky žije v Kanade. Evidentne je vzdelaný takže hneď vedel, kde leží Slovensko. Dokonca vedel, že máme u nás prezidentku. Tému politiky sme spoločne uzavreli tým, že sme sa zhodli v tom, že Američania sú idioti, ktorí zničili celý svet.

Terén zrazu začína byť náročnejší. Z lesnej cestičky sa stávajú vysoké kamene a skaly. Začíname byť obaja zadýchaný, ale vo svižnom tempe pokračujeme ďalej. Keď sme sa začali baviť o veku, tak z Ahmeda sa zrazu stal muž v strednom veku. Tipoval som mu asi 35 rokov, no prekvapil ma tým, že má vlastne 53 rokov a len o pár rokov mladšieho syna ako som ja. Dovolím si tvrdiť, že mal kondičku možno ešte lepšiu ako ja.

Postupujeme čoraz vyššie a sme tak zadýchaný, že sa radšej na ceste ani nebavíme. Len dýchame a kocháme sa výhľadom. Avšak nie na dlho. Po chvíli sa dostávame do oblačnosti. No nie je to len taká obyčajná oblačnosť. Je z toho cítiť síra. A to začína byť znamenie, že už sme blízko. Keď už si myslím, že vidím cieľovú rovinku, tak prichádza ten najťažší výstup.

Zrazu si začnem v duchu hovoriť: “ty idiot, prečo si nezostal doma pri televízií a mohol si sa napchávať sladkosťami celý deň. Namiesto toho vypotíš zo seba všetky telesné tekutiny.” Slabá chvíľka zrazu zmizla a ja vidím vrchol.

Konečne sme na vrchole sopky. Dokázali sme to. Sme vo výške takmer 1500 metrov. Tropické teploty sa zrazu zmenili na horské. Aby toho nebolo málo, tak na vrchole hory fúka veľmi silný vietor. Aspoň sa mi usuší moje tričko.

Je to zaslúžená odmena. Po 80 minútach výstupu sme dosiahli náš cieľ. Na vrchole sopky nás všade upozorňujú tabule o nebezpečnosti tohto miesta. Je to adrenalínový zážitok, dívať sa do hrdla aktívnej sopky, z ktorej sa dostávajú oblaky síry. Sopka môže kedykoľvek vybuchnúť a bude to asi posledné čo v mojom živote uvidím. No radšej si to nebudem predstavovať.

Konečne sa aj vietor umúdril a odsunul oblaky stranou a pred nami sa otvorilo nebo a krásny výhľad na široké okolie. Vzhľadom k tomu, že sme na ostrove, tak všade na okolo je vidieť len voda. Občas nejaký ostrov.

Viete, aká je pravdepodobnosť, že na tak veľmi vzdialenom ostrove budete počuť na vrchole sopky češtinu? Áno, na vrchole sopky som stretol českých turistov. Podľa ich obuvi, by som to však netipoval, že to sú českí turisti. Nemali obuté sandále s bielymi ponožkami. Asi boli profesionáli. No cestou späť som stretol pár turistov v žabkách či sandáloch.

Ako to už býva, tak cesta naspäť ubehla veľmi rýchlo. A ani sme sa nenazdali a už sme boli s Ahmedom znovu na začiatku našej trasy.

Zaslúžený kúpeľ

Aby som tento príbeh dokončil, tak na konci našej túry nás čakala zaslúžená odmena. V džungli, kde tiekol potok s termálnou vodou zo sopky boli urobené improvizované kúpele. Z betónu vytvorený improvizovaný bazén s termálnou vodou uprostred džungle je jednoducho na nezaplatenie.

A tak sme sa rozhodli s Ahmedom, že si doprajeme niekoľko chvíľ plných relaxu. Vošli sme do veľmi teplej vody, ktorá bola veľmi aromatická, bola z nej totiž cítiť síra. A dlhé desiatky minút sme si užívali relax ako v kúpeľoch.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *