Čierna Hora: Tam, kde sa hory stretávajú s morom
Divoké hory padajúce do azúrového mora, starobylé stredoveké mestečká a úchvatné fjordy. Objavte so mnou skryté poklady a najkrajšie zákutia Čiernej Hory!
I keď je priame spojenie z Bratislavy do Podgorice, vybral som si let so spoločnosťou Air Montenegro do mesta Tivat, ktoré leží na pobreží Čiernej Hory. Odtiaľ plánujem presun do mesta Kotor, ktoré je takpovediac za kopcom. Od letiska ho delí iba obrovská hora. Z letiska sa dá dostať len taxíkom. Do Kotoru za 50€. Ďakujem neprosím.
Letisko je veľmi blízko k mestu Tivat a autobusová stanica je od letiska vzdialená asi 3 km. Je to taká 20 minútová prechádzka vedľa rušnej Jadranskej Magistrály. Dnes je úplne upchaná. Z autobusovej stanice sa teda dostávam pomalým tempom tunelom pod horou až na stanicu v meste Kotor. Uvedomil som si, že cestu z letiska by som dal rýchlejšie, ak by som išiel pešo.
Čierna Hora na balkánsky spôsob
Z autobusovej stanice Kotor je do historického mesta len pár metrov. Kotor je historické mesto s prístavom a promenádou. Najviac asi upúta návštevníkov svojimi historickými hradbami, ktoré za múrmi ukrývajú bludisko úzkych uličiek. Žiadne autá či skútre, len vlastné nohy. A veľa nôh. To je historické mesto Kotor.
Aj napriek negatívnemu dopadu masového rýchloturizmu je Kotor šarmantné miesto so stredovekou atmosférou. Kotor nemá veľa historických pamiatok. Kláštor, pár kostolov, pár významných domov a niekoľko maličkých roztomilých kostolíkov. Najväčším ťahákom turistov sú historické hradby a pevnosti vysoko nad mestom.
Vysoko na strmom kopci je pevnosť, ktorá od pradávna chránila mesto Kotor pred Tureckou armádou. Po zaplatení 15€ za vstup ma čaká asi 1350 schodov. Každým jedným schodom sa cítim byť ďalej od mesta. A hlavne vyššie. Až teraz som si uvedomil, že Kotor je v hlbokom údolí obklopený horami, takže ulice historického centra mesta sa zaplnia slnečnými lúčmi až neskoro dopoludnia.
Dorazil som na vrchol mohutnej pevnosti. Vidím, ako je mesto Kotor maličké oproti obrovským horám, ktoré ho zatieňujú. Medzi tými horami a kopcami ma zaujala jedna obrovská hora, ktorá ako obrovská masa kameňa a skál sa drží z posledných síl nad hlbokou roklinou. Tým, že je Kotor v tejto hlbokej doline, tak v meste slnko zapadá za hory veľmi skoro. O dosť skôr ako by som čakal.
Hneď po príchode som si uvedomil jednu negatívnu stránku mesta. Kotor je vyhľadávanou destináciou a stal sa obeťou masového rýchloturizmu. Deň čo deň v prístave zakotví 1 alebo 2 obrovské výletné lode a už od skorého rána sa cez mestskú bránu valia tisíce turistov, prevažne z USA či Austrálie. Americkým turistom sú prispôsobené aj ceny. Dať si obed do 20€ v centre mesta je takmer nemožné.
Úzke uličky a malé námestia sú preplnené do seba narážajúcich turistov. Jediným svetlým momentom je, že večer sa nalodia a odplávajú ktovie kam. Turistickému ruchu tu sú prispôsobené aj služby. Na každom rohu, na každom voľnejšom priestranstve je terasa reštaurácie či baru. Miestnych ľudí by ste tu ťažko hľadali. Myslím, že v historickom centre mesta ich žije len hŕstka. Väčšina kamenných domov sa používa na krátkodobý prenájom pre turistov.
Kotor, mesto mačiek
Kotor je domovom množstva pouličných mačiek. Sú veľkou atrakciou pre turistov, ktorí sa so štvornohými maznáčikmi fotia, hrajú či hladkajú. V meste je dokonca múzeum venované mačkám. Mačky sú vyobrazené aj na suveníroch ako sú pohľadnice, magnetky, tričká… V Kotore sa všetko točí okolo mačiek. Nevýhodou je to, že niektoré ulice dosť zapáchajú od mačacích výkalov. Našťastie každé ráno sú ulice čistené.
Večerný Kotor je krásny. Romantické svetlá a pouliční umelci svojimi baladami spríjemnňujú a zvýrazňujú romantickú atmosféru. Najkrajší je pohľad smerom hore, kde je osvetlená pevnosť a jej hradby. Je to krásny pohľad na svetielkujúce kopce.
Aby som si užil autentický zážitok z mesta, rozhodol som sa ubytovať sa v starom kamennom dome v strede mesta. Malá izba s malým oknom a typickými drevenými okenicami je priam ukážka stredovekého života.
Hory a národný park Lovćen
Kotor stavil všetky karty na turizmus. Neďaleko mesta je vybudovaná nová lanovka do hôr a k turistickým trasám v národnom parku Lovćen. Z autobusovej stanice v Kotore jazdí k lanovke shuttle bus od rána do večera.
Nasadám do kabínky lanovky a rýchlym tempom sa dvíham do výšin. Navrchu ma privíta nová reštaurácia, bar a úplne nové návštevnícke centrum. Nechýbajú tu ani ďalšie adrenalínové atrakcie ako napríklad bobová dráha. Fanúšikovia pešej turistiky tu takisto nájdu horské cestičky na prechádzky. A ja sa na jednu z nich vyberám.
Najviac ma pútajú panoramatické výhľady na celý kotorský záliv, na pobrežie, okolité hory a kopce. Stojím v nadmorskej výške 1350 m.n.m. a pozerám na letisko v meste Tivat ako pristávajú lietadlá.
Pri pohľade na okolité hory a skalnaté útesy a malé mesto Kotor pod nimi si znovu uvedomujem, aký je človek malý a bezbranný v porovnaní s prírodou. Po hodine krásnych výhľadov mi príroda znovu pripomína, že hory dokážu byť nevyspytateľné. V priebehu pár minút sa počasie úplne zmenilo. Odnikiaľ sa ukázali mračná nízkej oblačnosti a z výhľadu na Kotor a celý záliv zostal iba výhľad na jedno veľké biele nič. S krátkymi prerušovanými intervalmi sa nízka oblačnosť vytráca a zase vracia. Toto sa opakuje pár hodín.
Po dlhšom čakaní šliapem na ďalší kopec, kde je lepší výhľad. Celý nadšený z krásneho počasia si užívam slnko, no len krátko. Aj tu sa počasie mení z minúty na minútu. Ako by ma tie mračná sledovali a naschvál tienili.
Aj tak si to užívam. Len ja, hory a ticho. Už dlho som nebol v horách a dlho som nepočul také ticho.
Perast
V hlbokom zálive Boka Kotorska sú aj ďalšie zaujímavé miesta, ktoré stoja za návštevu, nielen Kotor. Za 2€ sa dá dostať autobusom do mesta Perast. Mesto je to podobné ako Kotor. Staré kamenné domy, úzke uličky, príjemná promenáda s morským vánkom. Nad mestom sa týči kostolná veža benátskeho typu, ktorú je vidieť z diaľky. V zálive neďaleko mesta sú dva ostrovy, kam sa dá dostať s loďkou. Na jednom z nich je významný Kostol Panny Márie na Skale. Na ostrove nechýba ani malé múzeum.
Ide o jediný umelý ostrov v Jadranskom mori. Vznikol tak, že miestni námorníci a rybári po stáročia hádzali kamene a potápali staré vyradené lode naložené kameňom okolo morskej skaly, kde bola v roku 1452 nájdená ikona Panny Márie.
Práve na ostrov smerujú davy turistov. Jednak preto, že je tu krásny výhľad na Perast, ale aj na celý záliv z trochu inej perspektívy.
V Peraste je množstvo starých kamenných domov zrekonštruovaných. I keď vyzerajú ako pôvodné staré domy, sú z nich moderné luxusné rezidencie. Na promenáde je luxusný hotel, ktorý si tu vyhradil kus pláže pre svojich hostí.
Dnes som svedkom, kedy sú v Peraste 2 svadby. Jedna na námestí, druhá v blízkosti hotela. Evidentne sú to svadby ľudí vyššej ekonomickej vrstvy. Po promenáde vozia amerických turistov golfové vozíky z prístavu práve na svadbu.
Mne osobne sa javí, že Perast je pekné mesto, ale pôsobí trochu snobským a zbohatlíckym dojmom. Akoby to bolo mesto, kde žije smotánka.
Herceg Novi
Ďalšou zastávkou na ceste po pobreží Čiernej Hory je malé mesto Herceg Novi. Autobusom z Kotoru je to asi hodinu a pol. Je to krásna vyhliadková trasa po pobreží kotorského zálivu. Niektoré cesty vedú priamo nad morskou hladinou. Mesto je postavené priamo oproti vstupu do zálivu Boka Kotorska. Malo primárne obranný charakter. Je vybudované v strmom kopci, obklopené hradbami a pevnosťami. Dodnes sa zachovala veľká časť hradieb a mohutných pevností.
Najväčšiu pozornosť si získava vstupná brána do historického mesta s hodinovou vežou. Touto bránou vstupujem do mesta starých kamenných domov a úzkych uličiek so strmými schodmi. Roznášať poštu by som tu nechcel. Ani tu nechýba prístav, pokojná promenáda s malou plážou.
Aj Herceg Novi je turisticky atraktívne mesto, ale je oveľa pokojnejšie, tichšie ako Kotor. Tu ešte masový rýchloturizmus nedorazil. Ceny tu sú oveľa nižšie. Toto mesto urobilo na mňa sympatický dojem malého pokojného mesta. Hneď ako vstupujem do mesta si všímam, že je tu viac nápisov v azbuke a sú dvojjazyčné.
Budva
Z Kotoru prichádzam do mesta Budva. už prvý pohľad na mesto značí, že je iné ako tie čo som doteraz v Čiernej Hore navštívil. Vysoké moderné hotely, rezidencie, apartmány, široké bulváre, veľké nákupné centrá. Na prvý pohľad veľké moderné mesto. Až neskôr zisťujem, že tu žije len okolo 13 000 obyvateľov. Z autobusovej stanice smerujem promenádou k starému mestu a nestíham sa diviť čulému stavebnému ruchu. Žeriavy sa otáčajú okolo výškových stavieb, ktoré sa zmenia na nové rezidencie a apartmány. Je to taký Dubaj na balkánsky spôsob.
Staré mesto Budva
Aj Budva má krásne historické centrum mesta. Za vysokými hradbami sa ukrýva Stari Grad. Budem sa opakovať, ale aj tu je labyrint úzkych uličiek, kamenných domov s malými oknami a okenicami. Na prvý pohľad rovnaké staré mesto aké som už v Čiernej Hore navštívil.
Budva je ale iná. Na rozdiel od Kotoru je v Budve oveľa viac zelených miest. Palmy, stromy, popínavé ťahavé rastliny aj vinná réva v centre mesta vytvárajú v meste kyslík, tieň, ale aj príjemnú atmosféru. Je tu množstvo roztomilých barov a reštaurácií, ktoré používajú zelené rastliny ako dizajnový prvok ako dekoráciu reštaurácie.
Musím to stále porovnávať s mestom Kotor. Zatiaľ čo v Kotore chýbajú v starom meste lavičky, alebo miesta na oddych či len také posedenie, Budva ich má dostatok. Dokonca v Starom Grade v Budve žije ešte veľa miestnych obyvateľov, ktorí sa nevzdali svojho domova za cenu krátkodobého prenájmu pre turistov. Takže pri prechádzkach uličkami často vidím nápis Private. Aj vďaka tomu je v Starom Grade viac zelene. Lebo domáci sa tu starajú o zeleň a svoje záhrady.
Pomaličky sa aj Budva stáva miestom masového turizmu, ale zatiaľ to nie je až taký extrém ako v Kotore. Aj tu sú plné uličky turistov, obchodmi so suvenírmi a reštaurácií. Aj tu občas nastáva veľká tlačenica.
Dobré ráno Čierna Hora
Je 8 hodín ráno a ja sa vydávam objavovať Stari Grad. Väčšina obchodov, barov, reštaurácií ešte len spia. A mne sa otvára dobrodružná cesta prázdnymi ulicami spiaceho Stareho Gradu. Môžem obdivovať miesta, ktoré som si v dave turistov nevšimol. Chodím sem a tam a neskutočne si užívam prázdne úzke uličky, ktoré vytvárajú kamenný labyrint.
Je to skvelé stáť na námestí pred hlavným kostolom sv. Jána Krstiteľa úplne sám. Spoločnosť mi občas robia len túlavé mačky. Ibaže ony nemajú túlavé tenisky na rozdiel od mňa. Stari Grad akoby uzatvára tzv. Citadela. Je to stredoveký palác s pozostatkami starého kostola a pevnosti. Práve odtiaľto je krásny výhľad na celý Stari Grad.
Stari Grad stojí na výbežku, na polostrove. Celá Budva sa tiahne dlhým zálivom. Po oblúku zálivu sa tiahne dlhá promenáda. Najviac ma prekvapuje koľko stromov, zelene a parkov je pozdĺž celej promenády. Je to ozaj krásne miesto.
Hurá na pláž
Hotely sa postupne rozrastajú a dostali sa až k blízkosti hradieb Stareho Gradu. Je smutné, že si tu zobrali kus pláže a verejných priestorov a premenili ich na miesta len pre hostí. Zo Stareho Gradu vedie pozdĺž skalnatého útesu cestička k pláži, teda k dvom. Rozdeľuje ich len skalnatý masív a spája ich tunel v skalách. Cestou k pláži sa ešte zastavujem k bronzovej soche tanečnice. Úplne mi to evokuje sochu morskej víly v Kodani.
Pri pohľade na skaly človek zbystrí pozornosť. Mňa teda tieto skaly zaujali. Ich štruktúra je veľmi zaujímavá. Skaly sú ako doštičky uložené na seba. Ako knihy v knižnici uložené horizontálne. Tisíc ročná erózia a matka príroda tu z obyčajnej skaly urobili umelecké dielo.
Na pláži sú veľmi malé jemné kamienky, takže je to skoro ako piesok. Pláž je ukrytá medzi skalami v malom zálive. Z mesta pláž ani nie je vidieť. Pláž je oáza pokoja. Nie sú tu žiadne reštaurácie ani bary. Je tu ticho a kľud.
Pravoslávny kláštor
V kopci nad mestom Budva na jeho úplnom konci sa nachádza pravoslávny kláštor. Veľa turistov o tomto mieste nemá ani potuchy lebo je mimo hlavnej turistickej zóny. Opúšťam turistickú promenádu a vyrážam do ulíc Budvy. Do ulíc autentickej Budvy. Žiadny turisti, len miestny a ja. Tu už to začína pripomínať ten pravý Balkán. Turisticky atraktívne nápisy sa zmenili na texty v azbuke. Tu vidím ten pravý život obyvateľov Budvy. Som milo prekvapený že aj tu ďaleko od turistickej zóny sú pekné a moderné bytové domy a apartmány.
Mám pocit, že som už na konci mesta a už tu nič nebude, ale svoj cieľ som našiel. Prichádzam ku kláštoru a vstupujem dovnútra areálu. Na malom námestí pobehujú ortodoxní mnísi, kňazi v tradičných čiernych odevoch. Od prvej chvíle čo som vstúpil do tohto kláštora tu cítim pokojnú a veľmi kľudnú atmosféru. Cítim tu akúsi pokoru. Akoby bol za múrmi kláštora iný svet. Pokojný, mierumilovný, láskyplný.
Môžem sa prechádzať kláštorom úplne voľne. Žiadne dvere nie sú zamknuté. Otvorené dvere akoby pozývali k návšteve vnútorných priestorov kláštora.
Pod vežou kláštora sedí mních a sleduje hodinky. Akonáhle sa ručička dvanástky, chytí do ruky lano a ručne rozozvučí zvony, ktorými zvoláva veriacich k bohoslužbe. Zvonár dozvonil, položil na zem lano a odišiel do malého velice útulného kostolíka. Zo zvedavosti som sa zúčastnil ortodoxnej svätej omše. Niekoľko kňazov sa strieda v čítaní zo svätého písma. Väčšinou to je len také mrmlanie si pod nos. Náhodne sa pritom občas niekto prežehnáva. Občas niektorý z kňazov číta zo svätého písma typickým monotónnym spevom, ktorý by každého uspal.
Po pravde po pol hodine ma to omrzelo. Strašná nuda. Zlatí katolíci, tam sú sväté omše aspoň interaktívne a veselšie. Najviac ma upútal fakt, že ortodoxní veriaci uznávajú obrazy ako sväté. Takže pri vstupe do kostola každý z nich pobozká obraz vystavený uprostred. Najviac ma pobavilo, keď do kostola prichádza kňaz k obrazu a pobozká ho hlasitým cmuuuuk.
Sveti Stefan
Na prvý pohľad historické kamenné mesto ako všetky ostatné, ktoré som doteraz v Čiernej Hore navštívil. Realita je v skutočnosti iná. Mesto Sveti Stefan, teda aspoň tá historicky vyzerajúca časť je na ostrove, ktorý je spojený s pevninou násypom. Pri vstupe stojí ochranka. Musím si kúpiť vstupenku. Je to vstupenka k prehliadke historického mesta v rámci organizovanej návštevy so sprievodcom. Za 25€ nás sprievodkyňa povodí po starom meste medzi kamennými domami.
Až v rámci tour zisťujem, že vlastne historické mesto je predané a je to luxusný hotelový rezort. Jednotlivé kamenné domy sú vlastne luxusné apartmány. V rámci komentovanej prehliadky môžem vidieť ako si žijú zámožní turisti.
Ak by som vedel čo ma čaká, tak by som si vstupenku nekúpil.
Sveti Stefan má v okolí krásne pláže. Čistá voda, jemný pieskový štrk, slnko a pokoj je symbol tohto mesta.
Fotogaléria
