Rakúska železnica Semmering Bahn v Alpách
Stáť pri najstaršej vysokohorskej železnici Semmering Bahn na svete a sledovať, ako sa trať kľukatí na mostoch, v tuneloch a medzi svahmi Álp, je zážitok, ktorý fotka len ťažko vystihne. Je to ozajstný staviteľský skvost rakúskych architektov.
Semmeringbahn je prvá európska horská železnica s normálnym rozchodom. Je považovaná za prvú skutočnú horskú železnicu na svete. V súčasnosti je plne funkčnou súčasťou rakúskej Južnej železnice a je jednou z najviac vyťažených horských tratí v krajine. Je dlhá 41,7 kilometrov a vedie medzi mestami Gloggnitz a Mürzzuschlag v rakúskych Alpách. Táto historická železnica je známa mostnými konštrukciami s oblúkovými nosnými múrmi.
Semmering Bahn funguje nepretržite už od roku 1854. Technické dielo navrhol Carl Ritter von Ghega. Takmer 20 000 pracovníkov pracovalo na konštrukcii mostov a tunelov v náročnom vysokohorskom teréne. Celá trasa má prevýšenie 457 výškových metrov a tvorí ju 15 tunelov, 16 ikonických viaduktov a viac ako 100 klenutých kamenných mostov. Trasa sa kľukatí vo veľkých oblúkoch nad vysokými dolinami medzi skalami a vo vysokých horách.
Kto bol Carl Ghega, otec Semming Bahn?
Predtým, než sa pustili do výstavby železnice, bol Semmering pre rakúsku šľachtu takmer nedosiahnuteľným miestom. Náročný terén a drsné podmienky urobili z výstavby mimoriadne zložitý staviteľský projekt. Dnes sa známa Semmering Bahn radí medzi najikonickejšie železničné trate nielen v Rakúsku, ale aj na svete.
Moja nedeľa sa začína ráno vo Viedni na železničnej stanici, odkiaľ ma čaká približne hodinu a pol trvajúca cesta regionálnym expresom do mesta Semmering. Už samotná cesta vlakom je zážitkom, pretože postupne opúšťam ruch veľkomesta a približujem sa k horskej krajine.
Na stanici v Semmeringu sa nachádza malé múzeum, ktoré pripomína obdobie, keď sa táto najstaršia vysokohorská železnica budovala. Môžem si v ňom pozrieť staré mapy, technické nákresy a modely železnice, ale aj nástroje, pomocou ktorých pracovníci v náročných vysokohorských podmienkach železnicu stavali. Pri pohľade na tieto predmety si ešte viac uvedomujem, aký náročný musel byť celý projekt a aké veľké úsilie bolo potrebné na jeho dokončenie.
Semmering Bahnwanderweg
V turistickej kancelárii beriem do rúk mapu a vyrážam na cestu. Trasa vedúca okolo najkrajších miest, z ktorých možno pozorovať ikonické mosty, viadukty či tunely, je značená názvom Semmering Bahnwanderweg. Človek sa tu len tak nestratí. Aj keď šialenci ako ja si občas nejakú tú odbočku mimo značenej trasy neodpustia.
Celá trasa vedie z mesta Mürzzuschlag do mesta Gloggnitz, no práve úsek v okolí Semmeringu považujem za najkrajší. Ponúka totiž tie najlepšie výhľady na železničnú trať a okolité hory.
Zo Semmeringu vyrážam po značenej ceste popri trati až k stanici Wolfsbergkogel. Neďaleko nej sa nachádza rozhľadňa Doppelreiterkogel, z ktorej môžem z výšky 919 metrov nad morom obdivovať okolité horské masívy. Na obzore nechýbajú ani známe vrcholy Rax či Schneeberg.
Lesnou cestičkou pokračujem k ďalšej vyhliadke – 20-Schilling-View. Toto je azda najlepšie miesto na pozorovanie kľukatej železničnej trate, ktorá sa vinie okolím. Pre mnohých ľudí možno tento výhľad na prvý pohľad neznamená nič výnimočné, no pre staršiu generáciu Rakúšanov má veľký symbolický význam. Ako už názov napovedá, práve tento pohľad bol kedysi vyobrazený na rakúskej 20-šilingovej bankovke.
Odtiaľto sa mi naskytajú jedny z najkrajších pohľadov na ikonické tunely a mosty Semmering Bahn. Jednou z najpôsobivejších stavieb je viadukt Kalte Rinne, ktorý je typický svojimi mohutnými oblúkmi rozmiestnenými na dvoch úrovniach. Okrem neho môžem pozorovať aj tunel vytesaný priamo do skál či neďaleké mestečko Breitenstein.
Cestou necestou
Aby som však krásu práce šikovných inžinierov neobdivoval iba z diaľky, pokračujem lesnou cestičkou smerom k viaduktu Adlitzgraben. Keď sa dostávam pod jeho vysoké oblúky, zastavujem a s úžasom pozerám do výšky. Mohutná konštrukcia pôsobí ešte impozantnejšie z bezprostrednej blízkosti a človek si až vtedy uvedomí, aké neuveriteľné dielo sa tu podarilo vytvoriť.
Chcem si však most pozrieť ešte bližšie, a tak opúšťam značenú turistickú trasu a vydávam sa kamenitou cestou, ktorá slúži na údržbu trate. Tá ma privádza až k samotnému viaduktu, priamo na úroveň koľajníc. Odtiaľto môžem sledovať prechádzajúce vlaky z tesnej blízkosti a zároveň si naplno vychutnať veľkoleposť celej stavby.
Na pár metrov sa vrátim na značenú turistickú trasu, aby som sa znovu odpojil a vyšiel na kopec, kde môžem obdivovať tento viadukt z vtáčej perspektívy. Doslova stojím nad ním a pod nohami mi v hlbokej rokline jazdia vlaky smerujúce na viadukt.
Náročným vysokohorským terénom v skalách zdolávam výškové metre a pomyselne vzdávam hold architektom a pracovníkom, ktorí tu pracovali. Vraciam sa k značenej turistickej cestičke, míňam múzeum venované architektovi Semmering Bahn a prichádzam k najznámejšej ikone celého Semmering Bahn.
Viadukt Kalte Rinne
Viadukt Kalte Rinne, dlhý 184 metrov, s dvojitou oblúkovou konštrukciou pretína údolie vo výške 46 metrov. Je zároveň najvyšším viaduktom celej Semmering Bahn. Bohužiaľ, počas mojej návštevy je obložený lešením a zakrytý plachtou, takže si nemôžem tento architektonický skvost vychutnať zblízka v celej jeho kráse. Je to veľká škoda a úprimne ma to mrzí.
Našťastie, len pár stoviek metrov ďalej sa nachádza ďalší Krausel viadukt, ktorý svojou výškou a krásou dokáže rovnako očariť nejedného obdivovateľa týchto pôsobivých stavieb. Po značenej cestičke pokračujem ďalej a postupne sa dostávam až do mestečka Breitenstein.
Tu sa trasa rozdeľuje na dve možnosti. Prvá, panoramatická, vedie cez Kreuzberg smerom do mesta Payerbach. Druhá pokračuje po hrebeni až do mesta Gloggnitz. Ja sa však rozhodujem vrátiť späť do Semmeringu.
Vyberám si skratku, čo sa neskôr ukazuje ako nie práve najlepší nápad. Čaká ma veľmi náročný úsek cez strmé kopce, ktorý postupne preveruje moje fyzické aj psychické limity. Pri každom ďalšom stúpaní začínam ľutovať svoje rozhodnutie a v duchu preklínam nielen skratku, ale aj seba samého, že som si ju vôbec vybral.
Napriek tomu sa nevzdávam. Posledné kilometre už idú len na odhodlanie a vidina cieľa mi dodáva posledné zvyšky energie. Nakoniec sa mi podarí dostať späť do Semmeringu. Som vyčerpaný, ale spokojný. Trasa dala zabrať, no svoj cieľ som splnil – prešiel som Semmering Bahnwanderweg a na vlastné oči som spoznal jednu z najpôsobivejších železničných stavieb v Európe.
Príroda a (ne)kľud
Na prvý pohľad tu vládne pokojná atmosféra a človeka obklopuje nádherná horská krajina. Všade navôkol sa rozprestierajú zelené lesy, vysoké kopce a rozkvitnuté lúky. Pôsobí to priam idylicky. Čistý horský vzduch, ticho prírody, v diaľke sa ozývajú zvonce zavesené na kravách a z lesa počuť spev vtákov.
A potom je zrazu po idylke.
Ide vlak.
Údolím sa začne niesť jeho mohutný zvuk. Keďže sa železničná trať neustále kľukatí medzi kopcami, spočiatku ani netuším, odkiaľ vlak prichádza. Zrazu ho zbadám, ako sa vynorí spoza zákruty a zmizne v tuneli. O niekoľko sekúnd sa opäť objaví na druhej strane a údolím sa znovu rozľahne jeho charakteristický rachot.
Keďže je vysokohorská železnica Semmering Bahn už takmer dve storočia stará, trať má v porovnaní s modernými železnicami pomerne malé polomery oblúkov. Práve tie spôsobujú výrazné pískanie kolies vlakov, ktoré dokáže poriadne narušiť pokoj horskej krajiny. Jazda po viaduktoch a kovových mostoch navyše hluk ešte zosilňuje a vlak je vtedy počuť naozaj zďaleka.
Na druhej strane je však fascinujúce sledovať, koľko vlakov touto historickou traťou stále prechádza. Semmering Bahn je totiž dodnes dôležitou súčasťou rakúskej železničnej siete, a tak tu o vlaky rozhodne nie je núdza. Počas mojej túry som mal pocit, že približne každých pätnásť minút okolo mňa nejaký vlak prešiel.
Po trati sa pritom miešajú rôzne druhy vlakov – regionálne osobné súpravy, nákladné vlaky aj diaľkové rýchliky Railjet. Železnica spája významné mestá a regióny vrátane Viedne, Grazu či Villachu a poskytuje spojenie aj smerom na Benátky a Prahu.
Takže aj keď Semmering na prvý pohľad pôsobí ako pokojné horské útočisko, stačí chvíľu počkať. Ticho prerušia koľajnice, ozve sa pískanie kolies a údolím sa preženie ďalší vlak. A práve tento kontrast medzi pokojnou prírodou a rušnou železnicou robí zo Semmeringu miesto s neopakovateľnou atmosférou.
Keď nastal čas odchodu, trochu sa mi nechcelo odísť. Z výletu som si odniesol množstvo pekných zážitkov a fotografií. Návšteva Semmering Bahn sa mi veľmi páčila a určite by som sa tam chcel niekedy vrátiť, možno aj v inom ročnom období. Tento výlet mi ukázal, že aj krátka cesta do susedného Rakúska môže byť plná zaujímavých miest, krásnych výhľadov a nezabudnuteľných zážitkov.
Fotogaléria
